Politici vládnej koalície často odporúčajú čítanie alternatívnych médií. Dôvodom však nie je, že by boli lepšie, kvalitnejšie, či vyváženejšie ako tradičné mainstreamové médiá. Analýza Transparency International Slovensko, počas ktorej sme porovnávali 14-tisíc článkov z mainstreamových a alternatívnych médií, ukázala jasný rozdiel.
Kým politikmi kritizovaný mainstream si aj napriek chybám, ako je časté nerešpektovanie prezumpcie neviny, stále plní svoju úlohu strážneho psa demokracie, alternatívne médiá sa už pred parlamentnými voľbami stali hlásnou trúbou niektorých politikov Smeru, Hlasu, SNS, či Republiky.
Iba kopírujú
Svojich čitateľov obvykle presviedčajú, že na ich stránkach nájdu to, o čom iní mlčia. To však nie je pravda. Analyzovali sme podrobne ich obsah a zistili, že na rozdiel od mainstreamu majú problém prinášať vlastné zistenia a tak sú v najfrekventovanejších kauzách odkázané na kopírovanie článkov mainstreamových médií. Preberajú celé pasáže článkov tých, ktorých prácu kritizujú.
Okrem toho je ich bežnou praxou kopírovať facebookove statusy politikov a to bez toho, aby si ich tvrdenia overili. Niekedy o nich píšu nekriticky aj za finančnú motiváciu, ako sme mohli vidieť pred parlamentnými voľbami, kedy z účtu Smeru odišla 14-tisícová platba konšpiračnému mesačníku Extra plus „za mediálne služby.“
Podobne to bolo pred prezidentskými voľbami. Vtedy až 600-tisíc kusov Extra plusu, ktorý bol venovaný PR Petra Pellegrinimu a konšpiráciám o Ivanovi Korčokovi, distribuovali zadarmo ľuďom do schránok.
Analýza nám tiež ukázala, že alternatívne médiá nekritickým šírením myšlienok opozičných politikov pomáhali ovplyvňovať verejnú mienku tak, aby po víťazstve vo voľbách mohli spustiť zmenu trestnej legislatívy, ktorú, mimochodom, Smer vo svojom volebnom programe ani nespomenul.
Bežnou praxou alternatívnych médií je aj to, že ak o niekom píšu, nedajú mu priestor na reakciu. Keďže nevyužívajú novinárske metódy a nehlásia sa k Etickému kódexu novinárov, veľmi ľahko sa stáva, že šíria dezinformácie, klamstvá a zbytočnú nenávisť.
Ako to vyzerá v alternatívnych médiách
Ak sú teda alternatívne médiá pre aktuálnu vládu vzorom, vieme si predstaviť, ako by mohla vyzerať STVR, ktorú chcú postaviť na troskách RTVS. Zoberme si napríklad reláciu najsledovanejšieho alternatívneho média Hlavných správ Priama linka, posledné vydanie s hosťom, poslancom SNS, Romanom Michelkom.
Moderátor v úvode hovorí, že „Začneme zostra.“ „Premiér prišiel so zaujímavou myšlienkou pre zvýšenie stability v koalícii, že by všetci predsedovia zastávali nejakú ústavnú funkciu. A že by bolo dobré, kedy aj predseda SNS Andrej Danko....“ pokračuje. Hosť Michelko mu skočí do reči, opraví ho, že aj poslanec je ústavná funkcia a tak to pokračuje aj ďalej, kedy poslanec moderátora akoby poučuje a ten mu prikyvuje.
A ako by vyzeralo informovanie o správach dňa? Pozrime sa napríklad na to, ako médiá informovali o spore premiéra Roberta Fica s Najvyšším súdom, ktorý mu odmietol sprístupniť údaje z databázy Najvyššieho súdu. Kým RTVS priniesla stanoviská oboch strán, alternatívne médiá sa neunúvali ani len prebrať reakciu predsedu NS SR Jána Šikutu z tlačových agentúr.
"Premiér Fico informoval Slovenskú verejnosť o šokujúcej udalosti," tvrdil Hlavný denník, ktorý článok vyskladal z vyjadrení Fica a ministra spravodlivosti Borisa Suska a bez dôkazov konšpiroval o možnej manipulácii trestných konaní.
Čo na to diváci?
Na jedno však predstavitelia vládnej moci zabudli a to sú diváci. História ukazuje, že pokiaľ bola verejnoprávna televízia pod silným politickým vplyvom, diváci si ju prestali zapínať. Napríklad za Štefana Nižňanského, ktorý dnes pracuje ako redaktor konšpiračného Extra plusu, v roku 2010 klesla sledovanosť spravodajstva STV pod 200–tisíc divákov, v lete to bolo len 148–tisíc.
„STV nielenže neprináša vlastné kauzy, objavy veľkého zneužívania moci či korupcie, ale nie je ochotná dostatočne informovať ani o zisteniach najlepších slovenských médií,“ skonštatoval vtedy pre SME analytik Gabriel Šípoš.
Pre porovnanie, v súčasnosti, kedy televízii konkurujú streamovacie služby a sociálne siete, je na tom spravodajstvo RTVS výrazne lepšie. V roku 2022 bol priemer jeho divákov na Jednotke 265 000 divákov, na Trojke ďalších 23 000 a na :24 ďalších 24 000 divákov.
Nový mainstream? Ťažko
Prieskum Focusu pre Transparency International Slovensko tiež ukázal, že informácie o kauzách, korupcii a právnom štáte hľadá v alternatívnych médiách len 14,5 percenta Slovákov, zatiaľ, čo na mainstreamové médiá ako Pravda, SME, Hospodárske noviny, TV Markíza, RTVS, TA3, Aktuality.sk sa spolieha až 60 percent obyvateľov a na bulvár 14,8 percent. Z toho teda vôbec nevyplýva, že by alternatíva mala byť novým mainstreamom. Nehovoriac o tom, že v prieskume objektivity médií dlhodobo víťazí práve RTVS.
Hlavným cieľom nového zákona teda nie je zvýšenie kvality, či objektivity verejnoprávneho média, ale iba výmena riaditeľa a Rady Slovenskej televízie a dosadenie "svojich" ľudí tak, ako sme to už videli aj v ďalších prípadoch v rezorte kultúry, či životného prostredia. Štandardne totiž vznikajú zákony a ich novely tak, že ministerstvá reagujú na problematiku z praxe a na podnety tých, koho sa to týka. Ak sa proti tomu postavilo 1200 zamestnancov a spolupracovníkov RTVS, tak sa niet čomu čudovať.
