Debata o tom, či je nosenie rúšok funkčné, alebo či škodí, nemá konca. A tak som sa podobne ako pri debate o potratoch pozrela na štatistiky. Čo hovoria? V týždni, kedy začalo byť nosenie rúšok povinné, klesla chorobnosť na chrípku oproti týždňu pred tým takmer o 50 percent.
Už dávnejšie mi jedna moja kamarátka, ktorá pracuje ako lekárnička, hovorila, že po zavedení povinnosti nosiť rúška ľudia takmer prestali kupovať kvapky do nosa či pastilky na hrdlo. Jednoducho, vďaka opatreniam sa prestali šíriť aj iné choroby ako koronavírus. Áno, začali platiť aj ďalšie obmedzenia, prestali sme chodiť do školy, práce, snažili sme sa o rozostupy.
Ak sa ale pozrieme, čo kedy začalo platiť, dostaneme dosť výpovednú informáciu.
Čo sa dialo po zavedení opatrení
Prvý prípad koronavírusu bol na Slovensku zistený 6. marca. V nasledujúcom týždní - jedenástom, boli zavreté školy (konkrétne 384 vzdelávacích zariadení).
Deti prestali chodiť do školy a niektorí rodičia do práce. Hygienici v 11. týždni zaznamenali 48 918 akútnych respiračných ochorení, vrátane 4700 prípadov chrípky. Bolo to o 10 tisíc ochorení menej ako pred zavretím škôl, pričom ubudlo dvetisíc prípadov chrípky.
Po zavretí škôl chorobnosť oproti prechádzajúcemu týždňu klesla o osminu, v prípade chrípky štatistiky Úradu verejného zdravotníctva SR ukazujú pokles o viac ako štvrtinu.
Potom, 16. marca zavreli obchody okrem potravín, drogérií, lekární a podobne. Hygienici v 12. týždni zaevidovali 27 008 dýchacích ochorení a 1615 prípadov chrípky.
Od 23. marca začala platiť povinnosť nosiť rúško. A čo na to štatistiky? V 13. kalendárnom týždni bolo hlásených 18 209 akútnych respiračných ochorení, vrátane 853 prípadov chrípky. Chorobnosť oproti predchádzajúcemu týždňu klesla o tretinu.
Ak by sme to porovnali s prvým marcovým týždňom, kedy neplatili žiadne obmedzenia, tak počet ochorení klesol až o 40 tisíc a prípadov chrípky bolo menej takmer o šesť tisíc.
Situáciu dobre zachytáva aj graf, ukazuje, že dýchacie ochorenia sa v uvedených týždňoch šírili ešte menej ako na Vianoce (52. týždeň), kedy sú úplne zatvorené obchody. Farebné stĺpce zároveň ukazujú, že niektoré typy vírusov po zavedení opatrení takmer vymizli.
Chrípka je sezónna záležitosť a ako ukazuje aj graf, začína sa v októbri (40. týždeň) a končí v apríli. Je teda jasné, že počet ochorení by s príchodom jari určite začal klesať.
Preto som porovnala situáciu po zavedení rúšok s tým, aké boli čísla v rovnakom - 13. týždni roku 2019. Vtedy bolo zaznamenaných o 24 tisíc respiračných ochorení viac a počet pacientov s chrípkou bol vyšší o 3550.
Čo z toho vyplýva? Že základné opatrenia fungujú, predovšetkým odstup a nestretávanie sa. A že svoje urobí aj rúško. Ak teda musíme medzi ľudí, berme si čisté, vyžehlené rúško a umývajme ruky. Viem, že v autobuse sa odstupy nedajú udržať, môžete si však hneď po vystúpení vydezinfikovať ruky a nezabudnite na telefón.
Opatrenia v prvej vlne tiež znamenali, že sa výrazne znížil počet infekčných ochorení ako angína, hnačky a ovčie kiahne.
Poučili sme sa?
Aktuálne počet ochorení na koronavírus prudko stúpa a začína sa aj chrípková sezóna.
Oproti prvej vlne však máme oveľa viac informácií a tak vieme, čomu sa máme vyhýbať. Z analýzy šírenia koronavírusu za september napríklad vyplýva, že nárast prípadov bol spôsobený príchodom ľudí zo zahraničia (aké prekvapenie), hlavne Ukrajiny a Česka a nástupom detí do škôl. S tým súviselo šírenie nákazy v rodinách, firmách a zdravotníckych zariadeniach. Ohniská vznikli na rodinných oslavách, svadbách a firemných podujatiach. O tom, že by sa koronavírus šíril v reštauráciách, analýza nič nehovorí.
Mimochodom, takéto analýzy sme mali k dispozícii aj po prvej vlne. Je preto škoda, že sme sa z nich nepoučili a nepokúsili priebeh druhej vlny zmierniť. Myslím hlavne na kompetentných. Pri každej chorobe predsa platí, že dôležitá je prevencia.
Začiatkom júna totiž koronavírus zo Slovenska takmer vymizol. Napríklad v Bratislave 10. júna evidovali len jedného nakazeného a 208 vyliečených. Aktuálny stav je 1550 aktívnych prípadov.
