Mária na to vo svojom článku keby bol Frank Sinatra blogerom... veľmi dobre odpovedala, citujem časť článku:
Tak prečo o tom nepíšem?
Pretože SVOJ blog nepovažujem ani za spoločenský, ani za politický, ani za kultúrny týždenník. Je pre mňa relaxom, priestorom, kde ukladám svoje postrehy, svoje spomienky a svoje pocity. Trebárs aj tie rozprávkové. Pre radosť svoju a radosť iných. (koniec citátu).
S autorom toho mailu nesúhlasím, ale myslím že chápem o čo mu šlo. Možno je tiež bloger a má dojem, že primitívne dojímáky (pozdravujem jazykovedcov) vytláčajú v popularite jeho fantastické články. Možno prácne zháňa podklady ku svojím článkom, zoženie perfektné obrázky a text cizeluje celé dni. A potom príde článok od Lazárovej, ktorý vyzerá ako keby bol napísaný medzi škrabaním zemiakov a zdanlivo poľahky získava obrovskú karmu a čítanosť !
Ja si myslím, že Mária Lazárová píše hlavne o citoch, ale jej články sú jednoducho dobré. Má svoj vlastný štýl a získala si početných fanúšikov, ktorí takmer vždy dostanú presne to čo, očakávajú.
Vcelku si myslím, že karma a čítanosť sú pomerne spravodlivé. Musím však dodať, že predsa len existujú články s vysokou karmou, ktoré nie sú dobré, akurát dokážu zabrnkať na tú správnu stránku citov. Nie je náhoda, že v televíziach sú najsledovanejšie reality show a nesmrteľné telenovely. Takisto nie je náhoda, že najčítanejší denník je Nový čas (kedysi som si robil zbierku z titulných stránok v Novom čase, samostatne sú o ničom, ale keď vhodne zvolíte poradie, vzniknú zábavné sekvencie).
Nedovolím si kritizovať konkrétne články na blogu. V tomto smere nebudem uvádzať žiadny článok ako príklad. Vysvetlím to na fiktívnom príklade.
Moja mama občas popri práci prekladala texty z cudzích jazykov. Preložila okrem iných vecí aj jednu latinsko-americkú telenovelu "Čierna perla". Je to niečo podobné ako notoricky známa "Jednoduchá Mária". Takže stačí mi vyhrabať si v počítači tento text, vytvoriť si fiktívnu rodinu a zakomponovať ju do latinskoamerického textu. Trochu to ešte ochutiť na slovenský spôsob napríklad skombinovaním s románom "Čenkovej deti". A potom už môžem s gustom písať rodinné príbehy na pokračovanie. A tie príbehy by boli populárne, napriek tomu, že neviem písať tak dobre ako Mária Lazárová. Samozrejme nesmiem zabudnúť na to, aby minimálne polovica mojej virtuálnej rodiny umrela na leukémiu, letecké nehody alebo na iné exotické príčiny. Moja reálna rodina by sa asi nepotešila, ale moja vysoká karma by ma hriala pri srdci :)
