Peter Hlavačka
Od snov až k životu po smrti
Bol som malé dieťa a ležal som na pláži. Jemný piesok príjemne hrial nohy, na krásne modrej oblohe svietilo slnko. Sýto modré more omývalo piesočnatú pláž, na ktorej miestami ležali oblé kamene. Bola pri mne mama, nie tá terajšia, jedna z mojich predošlých mám z minulých životov. Ešte som nevedel rozprávať. Zrazu som začal rýchlo rásť. Ako sme išli z pláže, stretli sme môjho dávneho kamaráta z detstva. Vyzeral trochu inak. Ja som vedel, že je to on, ale on sa na mňa nepamätal. Vôbec si nepamätal na svoje predošlé životy. Spolu s mamou sme išli do hostinca, ktorý stál kúsok od pláže. V hostinci bolo plno ľudí. Pripadalo mi úplne samozrejmé, že si pamätám všetky svoje predošlé životy. Ale videl som, že nikto okrem mňa si na svoje životy nespomína. Prečo na to zabudli ? Stále som rýchlo rástol. Poodišiel som bokom od ľudí. Zrazu som bol dospelý a stál som pred dverami. Pomaly som ich otvoril.
