Odvtedy uplynulo takmer 30 rokov a v teoretickej fyzike sa neudial žiadny prielom a Teória všetkého sa skôr vzdialila ako priblížila. Vo vývoji teórie kvantovej gravitácie nenastal žiadny významný posun dopredu a situácia ohľadom Všeobecnej teórie relativity sa v roku 1998 skomplikovala objavom zrýchľovania rozpínania vesmíru.
Pokiaľ sa Vám zdá, že relatívne nedávno prišlo k prelomom pri potvrdení Higgsovej “Božskej častice“ alebo pri zachytení gravitačných vĺn, treba si uvedomiť, že išlo len o potvrdenie Higgsovho doplnenia časticových teórií z 60tych rokov a pri gravitačných vlnách išlo o potvrdenie predpokladu vytvoreného cca v 30tych rokoch na základe Všeobecnej teórie relativity z roku 1916. Čiže nešlo o žiadne prelomy v teórii, išlo len o potvrdenie starých a etablovaných teórií. Nedošlo k žiadnemu výraznému posunu v riešení vážnych problémov a rozporov vo fyzike a neobjavila sa žiadna “nová fyzika“.
Domnievam sa, že primárna príčina toho, že fyzika je celkovo v závoze je to, že zjednoteniu kvantovej fyziky a Všeobecnej teórie relativity (ďalej len VTR) bráni hlavne to, že VTR má síce správne vzorce a tým pádom je potvrdená pozorovaniami a experimentmi, ale je založená na nesprávnej fyzikálnej interpretácii týchto vzorcov. VTR je široko oslavovaná teória, ale v populárno-vedeckých článkoch ako aj v rešpektovaných žurnáloch sa prakticky ignoruje to, že VTR nie je v súlade s Machovým princípom a že nijako nevysvetľuje ako vzniká zotrvačnosť, pričom na základe Princípu ekvivalencie je prakticky isté, že gravitácia a zotrvačnosť majú spoločnú príčinu. Taktiež nijako nevysvetľuje ako vlastne vznikajú relativistické efekty tj spomaľovanie času, skracovanie dĺžky a zvyšovanie relativistickej hmotnosti v závislosti od rýchlosti. Ďalej VTR nijako nevysvetľuje anomálnu rotáciu galaxií a údajná tmavá hmota, ktorú vedci v tejto súvislosti hľadajú už od 80tych rokov, dodnes nebola nájdená. Práve naopak, relatívne nedávno bol zverejnený článok, ktorý ukázal, že rotácia galaxie je závislá primárne od viditeľnej hmoty a nie od hypotetickej tmavej hmoty. Ale ako obyčajne, pokiaľ sa to nehodí do oficiálnej línie, tak sa takéto výsledky ignorujú. Rovnako ako sa ignoruje to, že doteraz nikto neprišiel na to, čo zapríčiňuje zrýchľovanie rozpínania vesmíru. To, že sa tomu dal dramatický názov “Temná energia“ neznamená, že by bolo jasné, že ide naozaj o dajakú energiu a nie o chybu vo VTR. V tejto súvislosti je humorné, že vo VTR sa kvôli tomu do vzorcov znova doplnila kozmologická konštanta, ktorú tam ad hoc doplnil Einstein, aby ju potom neskôr zavrhol ako svoj najväčší omyl. Nuž, aj to pekne ilustruje, že VTR je skôr ad hoc zbierka vzorcov ako konzistentná teória s logickou a jednotnou fyzikálnou interpetáciou.Takže namiesto snahy dôkladnejšie prekopanie a doplnie VTR sa teraz bude roky vynakladať úsilie a prostriedky na bezvýsledné hľadanie “Temnej energie“, ktoré sa skončí rovnako bezvýsledne ako hľadanie tmavej hmoty.
Takže väčšina fyzikov v rámci prakticky vnúteného skupinového myslenia prakticky ignoruje potrebu doplnenej VTR, ktorá by vysvetlila príčinu zotrvačnosti, relativistických efektov, tmavej hmoty, temnej energie a zároveň otvorila cestu k zjednoteniu s kvantovou fyzikou.
Posledné desaťročia sa v oblasti relativity stále výraznejšie presadzuje nepísané pravidlo “drž hubu a počítaj (shut up and calculate)“ pričom sa stále menší dôraz kladie na snahu o zisťovanie ako veci fungujú, aby som citoval môjho obľúbeného fyzika Feynmana, “pleasure of finding things out“ je na vedľajšej koľaji. Prístup “drž hubu a počítaj“ sa už desaťročia prakticky výhradne používal v kvantovej mechanike a výsledkom je že nikto nevie ako a prečo kvantová fyzika funguje a v podstate sa o to fyzici už ani nezaujímajú.
V tejto súvislosti je potrebné povedať, že prístup “drž hubu a počítaj“ dlhodobo slávil obrovské úspechy a máme k dispozícii množstvo vzorcov, u ktorých síce nevieme prečo a ako fungujú, ale perfektne sedia s pozorovaniami a experimentmi a často sa dajú využívať aj pre aplikovanú vedu. Napriek tomu si myslím, že fyzika s týmto prístupom dospela do slepej uličky a bez poznania správnej fyzikálnej podstaty vzorcov VTR sa ďalej nepohne.
Priam vzorovou ukážkou toho, do akého závozu sa fyzika dostala s prístupom “drž hubu a počítaj“ je strunová teória a jej výhonky. Strunová teória sa bežne prezentuje ako nádejný smer na zjednotenie VTR a kvantovej fyziky do teórie kvantovej gravitácie. V realite je Strunová teória len pseudoteória, ktorá je založená na tom, že táto teória obsahuje prakticky nekonečné množstvo riešení a tým pádom je prakticky nemožné ju odpísať ako nesprávnu na základe experimentu alebo pozorovania. Celkovo sa dá povedať, že predpovede na základe strunovej teórie prakticky neexistujú a pokiaľ by aj existovali a experiment a pozorovanie by tieto predpovede nepotvrdili, tak by to strunovej teórii nijako neuškodilo. Ako z obludnej hydry by z nej vyrašili ďalšie nechutné hlavy a naďalej by sa priživovala na vedeckých grantoch a na populárnych médiách. Je smutná realita, že strunovú teóriu kategorizuje ako pseudovedu len menšina fyzikov a ešte smutnejšie, že na túto obludnosť sa celosvetovo vynakladajú priamo alebo nepriamo stovky, možno miliardy dolárov z vreciek daňových poplatníkov namiesto toho aby sa to investovalo do reálneho fyzikálneho výskumu.
Aby to nebolo len v negatívnom duchu, celá táto situácia má jeden podstatný pozitívny aspekt. Aktuálne je otvorená veľká šanca pre ľudí, ktorí na jednej strane majú dostatočné znalosti z fyziky a na druhej strane nepodľahli limitom skupinovému myslenia v aktuálnej fyzike a budú schopní v budúcnosti radikálne posunúť VTR smerom k teórii všetkého.
