Taktiež ho majú potvrdzovať aj pozorovania ohybu svetla z hviezd okolo kvazarov alebo galaxií a vznik tzv. Einsteinovho kríža. Pokiaľ však pôjdeme do detailov, zakrivenie sa javí skôr ako jedno z možných vysvetlení pozorovaných efektov, ale nie ako jediné. Napríklad väčšina ľudí verí mylnému tvrdeniu, ktoré je možné nájsť bežne aj v učebniciach, že podľa Newtonovej teórie žiadny ohyb svetla okolo Slnka nenastáva. To však nie je pravda.
Newtonova teória gravitácie v kombinácii s Newtonovou korpuskulárnou optikou, ktorá predpokladá, že svetlo je tvorené časticami, dáva rovnako ako VTR predpoveď, že svetlo sa ohýba v gravitačnom poli Slnka. Je to dané tým, že teoreticky sa predpokladá nulová kľudová hmotnosť (invariant mass, rest mass) fotónu, ale reálne fotóny majú hybnosť (momentum), alebo inak povedané majú relativistickú hmotnosť. Tento newtonovský ohyb vypočítal už v roku 1801 nemecký fyzik Johann von Soldner.
Takže stačí zobrať túto hmotnosť fotónu, hmotnosť Slnka, trajektóriu fotónov a vypočítať ohyb svetla podľa Newtonovej teórie. Ale je tu jeden dôležitý bod. VTR predpovedá dvojnásobnú hodnotu ohybu v porovnaní s Newtonovou teóriou a tento dvojnásobný ohyb bol potvrdený pozorovaniami.

Ale to, že ohyb je dvojnásobný oproti Newtonovej teórii automaticky neznamená, že je dokázané zakrivenie časopriestoru ako príčina gravitácie. Aj keď sa Vám to čo som doteraz písal ohľadne ohybu svetla možno nezdá byť v súlade so štandardnou vyučovanou fyzikou, nie je to tak. Doteraz prezentované veci sú úplne v súlade so štandardnými teóriami a podľa potreby si to môžete ľahko naštudovať v množstve serióznych článkov publikových v peer reviewed žurnáloch alebo napríklad tu. V nasledujúcej časti sa vyberiem už menej etablovanou cestou a tam je to dosť na diskusiu.
Dá sa vypočítať, že matematicky sedí aj alternatívne vysvetlenie, že dodatočná časť ohybu je spôsobená dilatáciou času podľa vzorca zo Špeciálnej teórie relativity. Po lopatisticky povedané, keďže fotón má spomalený čas, tak na neho pôsobí gravitácia Slnka dlhšie a tým pádom sa dosiahne dvojnásobná hodnota ohybu.
Taktiež sa dá matematicky ukázať, že keby okolo Slnka letelo neutríno, u ktorého je dokázané že má hmotnosť, tak veľkosť ohybu závisí primárne od rýchlosti neutrína. Pokiaľ by okolo Slnka letelo neutríno napríklad rýchlosťou 99,99999% rýchlosti svetla, tak by veľkosť ohybu bola prakticky rovnaká ako veľkosť ohybu svetla, tj dvojnásobná oproti Newtonovi. Ale keby to isté neutríno s tou istou hmotnosťou letelo okolo Slnka s rýchlosťou 0,0001% rýchlosti svetla, tak získame prakticky rovnaký ohyb ako predpovedá Newtonova teória bez dodatočného VTR ohybu. Tento príklad jasne ukazuje, že to dodatočné zakrivenie údajne zapríčinené gravitačným poľom Slnka pôsobiace aj na fotóny “bez hmotnosti“ a potvrdzujúce zakrivenie ako príčinu gravitácie je nepodložená populárna fikcia.
Tie názorné príklady ukazujú, že vzorce VTR fungujú v súlade s pozorovaním, ale nijako nepotvrdzujú “zakrivenie časopriestoru“ ako príčinu gravitácie a ako jedinú výlučne správnu interpretáciu týchto vzorcov. Žiadny dôkaz pre zakrivenie ako príčinu gravitácie neexistuje, existujú len dôkazy potvrdujúce správnosť vzorcov VTR pre ohyb okolo hmotných objektov.