Okno naproti môže byť príjemným oddychom od amerických filmov, ktoré zaplavujú naše kiná a sú, až na svetlé výnimky, všetky akési rovnaké a jednotvárne. Film režiséra Ferzana Özpeteka pohladí dušu. Je plný tichej melanchólie, krásnych ľudí, príjemnej hudby a malebného talianskeho jazyka. Je plný nenaplnených snov a túžob.
Giovanna, hlavná predstaviteľka tejto koprodukčnej snímky, je mladá, deväť rokov vydatá žena s dvoma deťmi žijúca na predmestí Ríma. Pracuje v hydinárni ako účtovníčka, popritom pečie zákusky pre miestny bar. Filippo, jej manžel je typický dobrák, pracuje väčšinou na nočné zmeny pričom kontroluje benzín, je výborný otec. Lorenzo, trošku hanblivý bankár, býva sám v dome naproti, onedlho sa má stať šéfom pobočky. Simone, starý pán trpiaci stratou pamäti a víziami z minulosti, má na ruke vytetované číslo, spomienku na holokaust. Tieto a ďalšie nemenej zaujímavé postavičky prežívajú jeden spoločný príbeh.
Začína sa náhodným stretnutím Giovanny a Filippa s neznámym starým pánom, ktorý sa na nič nepamätá a trpí akýmisi zvláštnými halucináciami. Filippo ho namiesto na políciu privedie domov a tu sa začne odvíjať Simoneho príbeh, neustále sa vracajúci do minulosti. Giovanna je najprv neprístupná, zatrpknutá stereotypom, v ktorom žije, uväznená vo svojom sne o inom živote, z ktorého ju chvíľkami vytrháva pozorovanie mladého príťažlivého muža v okne naproti. Správanie sa Simoneho ju však časom zlomí, ba priam v nej vzbudí zvedavosť. Kým vlastne je? Následne ju práve on nechtiac privedie ku všetkým ďalším situáciam, vymykajúcim sa z jej bežného života, stretne sa s Lorenzom, tajomným mužom z okna naproti a postupne spoločne skladajú skladačku Simoneho života poznačeného holokaustom a nenaplnenou láskou.
Viac by som nerada prezrádzala, nech sa ešte máte na čo pozerať. Určite to stojí zato. Zamotať sa do príbehu, stratiť sa niekde v Ríme, cítiť vôňu zákuskov v nose, taliansky vzduch na vlastnej koži, nechať sa unášať farbami, čakať čo sa stane a uvažovať o vlastných snoch a ideáloch. Žijeme naozaj tak ako chceme? Dúfam, že áno!
