Deň ústavy je blbosť. Je to šúchanie si brucha politikov akí sú úžasní. Je to predĺžený štvordňový víkend ak výročie SNP padne na piatok.
Zato 28. októbra sa všetci svorne tlačíme v MHD cestou do práce. Akýže sviatok...
Slovensko sa nachádzalo na svojej púti k samostatnosti vo viacerych štátnych i neštátnych útvaroch. Len tak námatkovo, Veľká Morava, Rakúsko-Uhorsko.... Československo. Zubami-nechtami sa držalo, odolávalo útlaku, z dlhej chvíle snovalo vlastný spisovný jazyk. Ale až v Československu sa mu konečne dostalo postavenia po akom vždy túžilo. Z jeho obyvateľov sa stali Slováci, ktorí s Čechmi (a Moravákmi samozrejme) žili pod jednou strechou. Druhá polka hymny bola slovenská, jazyk bol oficiálne slovenský, existovala slovenská televízia a aj slovenská národná rada. Dokonca aj posledný socialistický prezident bol Slovák. A hoci sa to podľa mena nezdá aj Miloš Měčíř je Slovák, zvlášť keď vedie náš Daviscupový tím. Je náš. Keď vyhral olympiádu bol ešte Čechoslovák. Ale aj vtedy bol náš. A Lendl je dnes Čech, či dokonca už Američan. No áno, dnes ich rozdeľujeme na Čechov a na našich, tých športovcov. Ale predtým boli všetci naši.
Ja som sa narodila v Československu, aj starú mamu mám pôvodom z Prahy. Ale som Slovenka a kričím čo mi sily stačia keď naši hrajú proti Čechom, či už na ľade, na tráve, či na antuke. Ale napriek tomu nedám dopustiť na naše Československo. Predpokladám, že všetci naši politici vydrali detské nohavice ešte za čias bývalého spoločného štátu, a tak mi nejde do hlavy, že ani jeden z nich nepovažuje za nutné otvoriť diskusiu na tému vzniku bývalej republiky. Republiky, ktorá nás sformovala do dnešnej podoby. Kde sa Slovákom zazdalo, že ak bola monarchia na hovno, tak federácia, tiež nestojí za nič pokiaľ je hlavné mesto v Prahe. A tak sme my hrdí Slováci 1. januára (ne)rozhodli o samostatnom Slovensku a oslávili sme samých seba.
1. január je fajn, zvlášť po Silvestri. Ale čo ten 28. október? Možnože sme vtedy Čechov dokonca potrebovali viac ako oni nás, možnože sme sa potrebovali navzájom. Česi to ale vedia dodnes, dokonca oslavujú aj v New Yorku, tí ktorí tam žijú. A s radosťou sa tam tlačia nielen vepřom-knedlom, ale aj bryndzovými haluškami.
My si 28. októbra ani len nespomenieme na Masarykove slová: "...odmietame naďalej zostať - a to v akejkoľvek forme - súčasťou Rakúska-Uhorska. Žiadame pre Čechov a ich slovenských bratov právo zjednotiť sa..." Nespomenieme si na deň, keď Masaryk, Beneš a Štefánik v roku 1918 vyhlásili Československú republiku. Čo nám v tom bráni?
p.s. tento článok je z tých čo sa v pondelok 10. októbra stratili pre výpadok systému, a tak karma a diskusia.... what ever :)
