nepovažujem sa za kompetentnú riešiť, ako sa to tak ľudovo nazýva "rómsku otázku". tiež si nemyslím, že nejaké komplexné, či jednotné riešenie existuje. a tiež neviem, či je "riešenie" práve ten najvhodnejší výraz. veľmi živo sa však zaoberám tým, v poslednej dobe, o čo sa snažia iní, snáď oveľa kompetentnejší. neverili by ste tomu, hoci možno aj áno, koľko ľudí sa snaží "riešiť".
ja sa v mojej práci zaoberám predovšetkým integráciou Rómov do našej spoločnosti. chceme, aby sa integrovali? chcú sa oni integrovať? vieme, čo to znamená "integrovať"? nemýlime si tento pojem s asimiláciou?
existujú možnosti ako sa naučiť s Rómmi žiť? vieme my o Rómoch vôbec niečo viac? alebo vieme len, že sú špinaví, kradnú a nechcú robiť? naozaj sú takí všetci?
prvé čo som sa zatiaľ naučila vo vzťahu k Rómom je, že by sme ich nemali prerábať na gadžov (na bielych). lebo oni nie sú bieli a nejde len o farbu pleti. druhé čo som sa naučila, respektíve som sa v tom utvrdila je, že keď pred tescom kradne Róm, a verte mi, že v okolí tesca nosievam ruksak na bruchu, neznamená to, že kradnú všetci Rómovia. presne tak ako keď sa v správach objaví, že Slovenka ukradla z pietneho miesta pre Dianu v Londýne plyšového medvedíka, neznamená to, že kradnú všetci Slováci, no nie?
mimovládne organizácie, rôzne združenia a tiež Úrad splnomocnekyne vlády pre Rómsku menšinu hľadajú riešenia ako integrovať tých Rómov, ktorí o to stoja. v minulosti sa Rómske deti, ktoré sa dostali do školy a nevedeli po slovensky, ihneď posielali do osobitných škôl. aké múdre riešenie. takto potom vyrastali generácie Rómov s veľmi nízkym vzdelaním. takto potom títo Rómovia ostali prví bez práce, keď k nám dorazil kapitalizmus a začali sa rušiť nerentabilné fabriky a podniky.
dnes existuje projekt takzvaných Rómskych asistentov, sú to ľudia, ktorí pomáhajú Rómskym deťom rozumieť. učia ich po slovensky, pomáhajú im na vyučovaní, fungujú ako pojivko medzi učiteľom a rodičom. riaditelia, ktorí takýchto asistentov na školách majú, si tento projekt veľmi pochvaľujú. problém je len v tom, že štát nemá dosť peňazí, alebo ich nevie nájsť a tak tento projekt nemôže fungovať na sto percent. je to škoda.
čo sa o Rómoch učíme v škole? vieme, niečo o tom ako sa k nám vôbec dostali? poznáme ich históriu? vieme, že prežili holokaust? vieme, ako sa ich bývalý režim v rámci záchvatu dobrého socializmu snažil asimilovať? myslím, že tieto stránky v našich dejepisoch chýbajú. ak sa máme naučiť spolu žiť, treba osvetu na oboch stranách. deti treba viesť k tolerancii, veď žijeme prakticky v multi-etnickom štáte. načo strašiť deti, zlým cigánom, karhať ich, že cigánia (klamú), a že sú špinavé ako cigánske hračky. ono sa to nezdá, ale podvedomie si tieto negatívne výrazy ukladá.
niekedy sa nájde osvietený starosta, ktorý získa peniaze na výstavbu infraštruktúry pre svoju obec z európskych fondov, podmienkou však je, aby ju zaviedol aj do Rómskej osady. a tak starosta nájde pár chlapov, Rómov, projekt hotový, už len začať stavať. ale! najprv to musí schváliť mestské zastupiteľstvo. a tu je kameň úrazu. neschváli, veď preboha ak postavia cestu do osady, už sa tých Rómov nikdy nezbavia. je to príklad, netvrdím, že je to pravidlo, ale stáva sa to často.
čo Rómska participácia v politike? prečo nám nepovedia čo vlastne chcú? nuž je to ťažké. píšem toho už veľa, tak len krátko, ako strana by sa nedostali do parlamentu (5% hranica zvolitelnosti). mohli by sa tam ale dostať na kandidátkach iných strán. avšak dovolí si nejaká strana postaviť Róma na zvolitelné miesto? ťažko, isto by prišla o hlasy.
radšej už končím a nechám mnoho nenačrtnutých tém, otázok a odpovedí, lebo by som písala do zajtra. a pokračujem vo svojej diplomovej práci. je toho ešte veľa. existujú medzi nami Rómovia, ktorí naozaj robiť nechcú, kradnú a nemajú záujem sa integrovať. ale existujú aj takí. ktorí naopak záujem majú, nekradnú a chcú prácu.a tým by sme mali dať šancu, žijeme predsa na jednom území.
chcela by som veriť, že sa spolu časom naučíme žiť. tolerancia je v dnešnom svete vlastnosť veľkých ľudí.
