No neviem. Manžel a deti mali v čase, keď choroba túto zimu u mňa znova prepukla, čo robiť, aby ustriehli, čo ma kedy napadne a čo kedy spravím. Bolo to o to zložitejšie, že som prežívala dve epizódy krátko po sebe. To medziobdobie bolo pre nich najnáročnejšie. Bola som doma po prvej hospitalizácii, kde sa mi po krátkej liečbe podarilo vrátiť do reality. Až som bola sama nadšená z toho ako ľahko prekonávam ďalšiu epizódu. Stačili tri elektrošoky a pár týždňov hospitalizácie. „Nie je to taká strašná choroba", hovorila som si.
Dostala som však chrípku a s horúčkami oslabený organizmus podľahol ďalšej epizóde. Únava, plačlivosť a emočná plochosť, duševná prázdnota, nezáujem a nepokoj, to boli prejavy, ktoré trápili predovšetkým mňa. Mojich blízkych sa mi však podarilo riadne vyplašiť, keď som z ničoho nič večer zrazu zmizla z domu. Nevedeli kam som sa vybrala, kde ma majú hľadať. Tma a silný vietor len zvyšoval ich strach a bezradnosť. Ja som sa však vybrala nevediac kam, no šla som tak, aby ma nik tak ľahko nevidel. Plížila som sa popri plotoch, posedela som chvíľu v miestnej krčme hľadiac na známeho ako hrá na automatoch. Keby som mala peniaze asi by som si aj zahrala, akosi ma to lákalo. Keď známy dohral, pobrala som sa domov. Na otázku rodiny, kde som bola, odpovedala som, že som chcela deťom kúpiť rožky na zajtrajšie raňajky. Ďalší deň som sa rozhodla v podkroví domu spáliť akési papiere. Ohníček zahasil môj manžel. Bolo šťastie, že bol doma a vyšiel za mnou do podkrovia, inak ...
Je však pravda, že som si uvedomovala potrebu mojej liečby. V jednej z tých svetlejších chvíľ som požiadala dcéru, aby mi pomohla pobaliť si veci do nemocnice. Hospitalizácii som sa už nevyhýbala, i keď ma tentoraz čakala ďalšia liečba elektrošokmi a zmena liekov.
Som doma tretí mesiac a chvalabohu už nemám žiadne bláznivé nápady. Rodina ma nemusí strážiť. Už bojujem „len" s únavou, nedostatkom energie, citovou plochosťou, nervozitou, nezáujmom, nevôľou. Doslova trápim sama seba.
Avšak každá iskrička radosti presvetľuje moju temnú existenciu. Mojou snahou teraz je z drobných kúskov šťastia doslova nanovo vyskladať svoj nový život. Krôčik po krôčiku sa tej temnoty zbavovať.
