Som normálnou matkou a manželkou, ktorá sa od roku 2000 potýka s vlastnými psychickými potiažami. Zoznam autorových rubrík: Rodičovstvo, Psychika, Z dovolenky, Kde bolo,tam bolo..., Drobnosti, Práca, Myslím si, Pocitovky, Súkromné, Nezaradené
Viem, príbeh psychicky chorého človeka je pre čitateľa zaujímavý. Je to čosi zvláštne. Nie je totiž všednosťou, že človek otvorene hovorí o psychickej poruche. Kto by sa priznával, že je občas bláznom alebo skôr pomätencom!? Je tu riziko, že by sa naňho mohlo pozerať „cez prsty". A prečo to robím ja?
„A stále je v záhrade. On to porýľuje, rozdrví hrudy, urovná, vyhrabe hriadky a jeho žena potom len vyseje," hovorila mi o mojom strýkovi jeho susedka.
„Vy nepôjdete s tým kolenom na to vyšetrenie?“ pýtam sa svokry, ktorej každý krok je sprevádzaný bolesťou. „Mame to veľmi pomohlo, vôbec ju kolená nebolia a aj sa jej ľahko chodí. Nevie si to vynachváliť.“ „Keď ja tam nemám známosť. Bez známosti sa tam nedostaneš.“
Píšem si denník, pravidelne, z času - načas. Len tak pre seba a mozno i pre mojich blízkych. Minule som hľadela na tie štyri zošity z mladosti a hovorila si:
Jedol polievku. Jedol? Skôr z nej pomaly usŕkaval. Podchvíľou si pošúchal nos. Potom vstal a odišiel do kúpeľne. Vedela, že si tam umýva tvár.
