To bolo z tvojej strany rečí: „Vzala si si lieky?... a potom s alkoholom opatrne, vieš, že sa nemá kombinovať s liekmi... nieže lieky vysadíš...a neponocuj veľa...“
„Ten Paľo sa o teba riadne bojí,“ skonštatovala spolužiačka.
Počas mojej neprítomnosti si mi niekoľkokrát telefonoval. Stále si sa pýtal na to isté: „Vzala si si lieky? Si v poriadku?“ Ledva sme po návrate autom zastavili pred naším domom už si mi išiel v ústrety. Vysmiaty, spokojný.
- - -
Dobehla som do domu zo záhrady. So strachom v očiach som sa ťa hneď od dverí pýtala: „Zuzka je v poriadku?“
„Áno, sprchuje sa,“ odpovedal si mi.
„Prečo sa pýtaš?“ vyzvedáš vyprevádzajúc ma späť do záhrady.
„Akoby som počula volanie o pomoc.“
Vidím, že sa ti to nepozdáva.
„Nemáš zas halucinácie?“ hovoríš znepokojene.
„Nie, jasne som dva-trikrát počula volanie, asi o pomoc. Počkaj, možno sa to ozve znova.“
„Počul si?“ pýtam sa o chvíľu.
„Niečo som počul. Už som sa zľakol, že sa ti to vracia,“ vravíš očividne s úľavou v hlase.
„Nechaj tú prácu, poď si radšej oddýchnuť. Dnes si aj tak už veľa spravila.“
Sama som zneistela. Znova som pociťovala ten strach, či sa dcére niečo nestalo. Sú to paranoidné myšlienky alebo fakt niekto niečo kričal? Bol to ženský hlas a automaticky sa mi natískala otázka: „Nie je to naša dcéra?“ Hlas však bol reálny. Ale zároveň ma napadá, že už predtým, keď sa mi zdalo, že sa dlhšie nevracia z aerobicu, na ktorý odišla, hlavou mi vírili obavy, či sa jej cestou niečo nestalo. Je to ešte v zdravej norme?
Mám obavy, či sa to nevracia. Nekoná sa znovuobjavenie príznakov mojej psychotickej poruchy? Znížila som dávku neuroleptík – samozrejme po dohovore s mojou lekárkou. Čo ak nižšia dávka neuroleptík nevyvažuje dopamín v mozgu dostatočne?
Zmerať sa to nedá. To je špecifikum psychóz a psychotických porúch. Vysoký krvný tlak odmeriate, aj cukrovkárovi sa dá skontrolovať hladina cukru v krvi, pri poruche funkcie štítnej žľazy sa tiež dajú robiť kontrolné odbery a na základe týchto kontrol sa dávkujú lieky. Pri psychických chorobách sa dávky liekov upravujú skusmo. Zvýšime, znížime a uvidíme, či sa stav zlepší alebo zhorší. Neostáva iné ako odsledovať či sa príznaky choroby nezhoršujú alebo naopak či sa zlepšujú. Zvláštnosťou ďalej je aj to, že psychicky chorý človek si často chorobu ani neprizná, pretože niektoré príznaky v ľahkej forme majú aj zdraví ľudia. Hovorím o poruchách nálad, poruchách pozornosti, príznakoch depresie, pocitoch strachu. Vtedy je skutočne dobré, keď psychicky chorý má na blízku človeka, ktorému dôveruje a ktorý pozná prejavy jeho psychickej choroby.
Mojím šťastím je, že ich mám vo svojej blízkosti niekoľko. A preto chápem ich obavy.
