Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)
Hlavou mi zas hmýria nutkavé myšlienky: „Musíš to spraviť... Sprav to! Musíš!"
„Ale ako?“ pýtam sa sama seba.
Vzápätí si vravím: „Nič nemusím. Spravím to, keď budem chcieť a budem vedieť ako."
Hádam sa sama so sebou a presviedčam tú, čo má nohy na zemi: „Nič sa nestane, keď to spravíš neskôr."
Uvedomujem si, že sa musím nejako zamestnať, niečím zaujať vlastnú pozornosť.
Uvedomujem si, že ten súboj v hlave nevedie nikam. Hlavne musím odohnať tú nutkavú myšlienku, zbaviť sa jej (aspoň na čas, možno sa už nevráti). Potrebujem jednoducho prepnúť.
A tak beriem do rúk žehličku, púšťam si televízor, prepínam na olympiádu...
