reklama

Žeby len ďalší rok?

Dnes mám narodeniny. Nezvyknem sa tým chváliť a od istého veku, som si narodeniny radšej nepripomínala. Prišla som však na to, že práve od istého veku by sme si narodeniny mali pripomínať, lebo každý prežitý rok je vzácny, človeku síce vždy niečo zoberie, ale i niečo prinesie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Hoci by sa niekomu mohol zdať môj život v domácnosti a na invalidnom dôchodku fádny a jednotvárny (a občas aj mne taký pripadá), v skutočnosti taký nie je. Áno, sú dni, ktoré sú jeden ako druhý a počas ktorých som akosi bez iskry, bez energie. Viem, vďačím za ne mojej chorobe, ktorú už roky ako tak regulujem liekmi , no „drobnejším" výkyvom nálad a stavov sa zabrániť aj tak nedá. Nedá sa odmerať v akom stave som dnes a nedá sa teda ani presne určiť koľko „bobuliek" potrebujem zhltnúť, aby som bola vždy v pohode.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po dvanástich rokoch od prepuknutia choroby a po mnohých rokoch nastavovania liečby u psychiatra beriem lieky pravidelne. Každé ráno jednu tabletku antipsychotík a jednu kapsulu antidepresív. Občas tabletku na spanie. Neriešim, či moju chorobu liečia a vyliečia alebo len potláčajú jej negatívne symptómy. Je mi to šum a fuk. Beriem to takto: psychofarmaká užívam z rovnakých dôvodov ako napr. Euthyrox, ktorým sa dopĺňa chýbajúci hormón pri zníženej funkcii štítnej žľazy. Psychofarmaká mi regulujú chemickú rovnováhu v mozgu. Vďaka nim je môj stav stabilizovaný.

Pravdupovediac v zázračné uzdravenie ani neverím. Hlavne, že som normálna, že mám čistú hlavu, že normálne rozmýšľam, normálne žijem, i keď s určitými výkyvmi a za pomoci chémie. Pre mňa je dôležité, že nepociťujem citovú vyprahnutosť, nezmyselnosť svojho bytia a ani nevyvádzam alebo nerozprávam z cesty. Týmto extrémom sa mi nejaký čas už darí brániť. A preto som vďačná aj za ten predchádzajúci rok. Za to, že bol rokom bez hospitalizácie, bez nutnej zmeny liekov... Neviem si predstaviť, že tieto lieky kedysi neboli a stabilizácia psychiatrických pacientov bola v nedohľadne. Utrpenie pacienta i jeho okolia je nevyčísliteľné. Život potom nie je životom, je len akýmsi bezduchým prežívaním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem, môžu prísť udalosti, pri ktorých sa môj stav nielenže rozkolíše, ale i zhorší. Hádam som už o niečo psychicky silnejšia a tých niekoľko hospitalizácií mi dalo dosť veľké ponaučenie. Jedna taká udalosť sa totiž v tom predošlom roku stala a paradoxom bolo, že som to bola práve ja, čo nestrácala nádej, čo neupadala na duchu a verila, že nejaké východisko sa nájde. Nepoložilo ma to a to je moje malé minuloročné víťazstvo. Je dôkazom toho, že aj toľko zaznávaná liečba u psychiatra, liečba psychofarmakami má svoje pozitíva.

Renáta Holá

Renáta Holá

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som normálnou matkou a manželkou, ktorá sa od roku 2000 potýka s vlastnými psychickými potiažami. Zoznam autorových rubrík:  RodičovstvoPsychikaZ dovolenkyKde bolo,tam bolo...DrobnostiPrácaMyslím siPocitovkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu