V ten deň som mala na pláne zbierať hrach, a tak som sa na nejaký čas stala zberačom hrachu v záhrade, kde okrem psieho štekotu a spievania vtákov po celý čas počujete len vlastné myšlienky. Pesnička mi nešla z hlavy. Znela mi v ušiach, no myšlienky ju prehlušovali. A tak som uvažovala: čo nám vlastne bráni ľahnúť si do mokrej trávy a s nohami krížom a rukami za hlavou pozerať nahor na oblohu modravou, kde sa medzi mrakmi naháňajú strakaté kravy? Zastaviť sa aspoň na chvíľku. Chvíľku, ktorá nás môže zachrániť pred vyhorením. Pretože, povedzme si popravde, kto by to chcel a dokázal natrvalo?! Len zriedkaktorí.
Bývam na dedine, no skôr sa to dá nazvať osadou bokom od ruchu hlavnej cesty. Každý, kto k nám príde z mesta, si nevie vynachváliť ten pokoj. Ako mnohí z mojich článkov viete, som na invalidnom dôchodku, práve kvôli tomu, že pod vplyvom niekdajšieho stresu mi prepukla vrodená psychická porucha. Na invalidnom dôchodku tu, bokom od ľudí „ v lone prírody", som teda ostala zo dňa na deň a podobne ako aj mnohým starobným dôchodcom, mi ten každodenný zhon zrazu chýbal. Chýbali mi sociálne kontakty, dennodenné rozhovory s ľuďmi, chýbal mi pocit užitočnosti. Denne zostávam sama doma a musím z domu vyrážať medzi ľudí, aspoň ich stretnúť, vidieť a možno prehodiť zopár slov. Som vďačná za telefón, internet a sociálne siete.
Ešte aj vyše osemdesiatročná teta Kristína z našej dediny chodí ku mne na kávu s tým ako je tu smutno. Jasné, že jej je smutno a dlho, keď už takmer nič nevládze a jej rovesníci tu v okolí už tiež pomreli a občas sa po ulici prechádzajúce mamičky s deťmi nemajú záujem a ani čas zhovárať sa s ňou.
Aj od mladosti invalidný Dodo z našej osady, ktorý vychodil len pár tried osobitnej školy, brúsi po dedine na bicykli, sleduje, čo sa deje v záhradách, na dvoroch a je vďačný za pár slov, ktoré mu susedia venujú. Je celý šťastný, keď mu otec dovolí na poli sadnúť za volant traktora a orať, siať či brániť.
Preto chuť byť strážcom kráv je len chvíľková. Pre tých, ktorí sme zvyknutí pracovať, je silnejší pocit užitočnosti, pocit zmysluplnosti života. A povedzme si na rovinu, málokto by chcel byť natrvalo strážcom kráv, málokto by vydržal pri takej práci.
Avšak zastaviť sa treba - aspoň na chvíľku si ľahnúť v parku do trávy, zahľadieť sa na oblohu a nechať všetko plynúť.
((audio))
