reklama

Ako sa mi darí bicyklovať

Nemala som problém otvorene hovoriť o tom, že chodím psychiatrovi, že beriem lieky na psychiku. Hovorila som o tom s priateľmi, známymi, kolegyňami v práci i s nadriadenou. Vravela som o tom s hocikým, rovnako ako cukrovkár nerobí tajnosti s tým, že si pichá inzulín alebo človek s vysokým tlakom, že užíva „lieky na tlak“. Proste niekto dostane infarkt alebo mozgovú porážku a ľudia s chemickou nerovnováhou v mozgu, prídu k depresii či k psychotickej poruche.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Keď som sa o tom zmienila na fóre zameranom na psychické problémy, viacerí sa mi čudovali. Dozvedela som sa, že mnohí o tom nehovoria ani s najbližšími príbuznými. Do práce radšej nosia priepustky orazené len obvodným lekárom. Boja sa nepochopenia a zaškatuľkovania medzi „bláznov“.

Poznámky kolegýň typu: „keď už ideš k tej psychiatričke, vypýtaj nejaké bobule aj pre mňa,“ som brala s humorom.

Čo sa však nestalo? Po ďalšom ataku mojej choroby a takmer ročnej PN-ke ma na posudkovej komisii uznali za invalidnú s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, teda za plne invalidnú. Zároveň ma uznali práceschopnou. A tak som po roku nastúpila do práce. „So zamestnaním je to na dohode so zamestnávateľom,“ povedali mi v sociálnej poisťovni.. Zástupca zamestnávateľa, personalista, po oznámení týchto skutočností nijak nereagoval a ja, keďže som si ako-tak trúfala nastúpiť do práce a chcela som si vyskúšať, či prácu budem zvládať, napochodovala som s týmto za mojou nadriadenou. Tá mi podala ruku a zapriala „všetko dobré“ s tým, že keby predsa len bol nejaký problém, nech sa ozvem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bola som v situácii ako pred šiestimi rokmi. Po dlhodobej liečbe so stabilizovaným psychickým stavom som nastúpila do práce s tým, že pravidelne užívam lieky, ktoré mi chémiu v mozgu udržujú v rovnováhe. Jediný rozdiel bol v tom, že pred šiestimi rokmi som nastupovala z rodičovskej dovolenky a teraz z ročnej PN-ky, avšak s nálepkou „invalidný dôchodca“.

A čuduj sa svete. Kolegyne ma vítali s výčitkou ako dlho ma zastupovali, kým za mňa niekoho prijali na zastupovanie. „Čo ja s tým mám?“ nechápala som. Čudovali sa, že som sa vrátila, keď som invalidná. „A vôbec dokedy to zas budeš zvládať?“ “Neviem, ale mám právo a chcem to skúsiť,“ asertívne som tému uzavrela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prácu som bez nejakých väčších problémov tri mesiace zvládala, keď za mnou napochodovali moje dve nadriadené a personalista. Ak sa domnievate, že prišli s tým ako mi vyjsť v ústrety, znížiť pracovnú záťaž, tak ste trafili klinec po hlavičke. Avšak do tohto pozlátka zabalili aj to, že je otázne, či takú náročnú a zodpovednú prácu môžem vykonávať, či by aj v záujme môjho zdravia nebolo vhodnejšie preradiť ma na menej náročnú prácu. Na akú (keď viem akurát o práci, ktorá je síce menej zodpovedná, no psychicky náročnejšia) – o tom sa baviť nechceli. Žiadali odo mňa súhlas na vyžiadanie lekárskeho posudku, či som zdravotne spôsobilá vykonávať štátnu službu a či „som schopná niesť zodpovednosť za výsledky mojej činnosti vyplývajúce z možného rizika vzniku škody vzhľadom na náročnosť, zložitosť a kvantitu zverených činností spojených s mimoriadnou psychickou záťažou pri každodennom styku s občanmi“. Súhlas som im nedala. Ktovie čo by im lekár napísal, keby za ním s týmto vyrukovali. Vysvetľovala som im, že môj stav je stabilizovaný, že som na tom rovnako ako pred šiestimi rokmi. Zbytočne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomínaný lekársky posudok si odo mňa vyžiadali písomne do 7 dní na priloženom tlačive, kde bol rozsiahly popis činností, ktoré vykonávam. A tak som zašla za obvodným lekárom. Popísala som ako som všetko podriadila tomu, aby som mohla ďalej pracovať (s domácimi prácami mi viac pomáha rodina, po práci cvičím a relaxujem). Uznal, že moje rozumové schopnosti nie sú poškodené, že som naďalej plne svojprávna a teda zodpovedná za svoje konanie i „výsledky činností“ v práci, že akurát by bolo pre moje zdravie vhodnejšie menej sa psychicky zaťažovať, viac relaxovať a vydal mi stručný lekársky posudok „zdravotne spôsobilá“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekoľko nocí som nespala a musela som zvýšiť dávku liekov, čo ma prekvapil postoj kolegýň, nadriadených aj personalistu a čo som sa v duchu rozčuľovala, že aj invalidný VŠ vzdelaný človek má predsa právo na prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii a keď chce pracovať a zaradiť sa do spoločnosti nemusí zákonite pracovať v chránenej dielni a „vyrábať vianočné ozdoby“.

Tak neviem, možno by som si ušetrila nervy, keby som o svojej chorobe kdekomu nevykladala. Totižto, keby som trpela cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom, neviem, či by zamestnávateľ prehodnocoval moju zdravotnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, ale keď som „na hlavu“?!

Mimochodom poznáte ten vtip?

Had ide na bicykli a stretne ho ježko. „Počúvaj, had, ako môžeš bicyklovať, keď máš len jednu nohu?! Had povie: „Aha..., “ a spadne z bicykla.

Nevdojak sa cítim ako ten had, no tvárim sa, že som nič nepočula. Ježkov od istej doby ignorujem. Chcem totiž bicyklovať.

Renáta Holá

Renáta Holá

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som normálnou matkou a manželkou, ktorá sa od roku 2000 potýka s vlastnými psychickými potiažami. Zoznam autorových rubrík:  RodičovstvoPsychikaZ dovolenkyKde bolo,tam bolo...DrobnostiPrácaMyslím siPocitovkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu