Na druhý deň sa na internete (topky.sk) objavil článok s názvom Morbídne želanie krkavčej matky: Synčeka (7) otrávila, aby s ním mohla ležať v truhle!
Nečudujem sa, keď ju niektorí ľudia v komentároch označia ako suku alebo krkavčiu matku. Zrejme nemajú v rodine psychicky chorého človeka. Keď to však spraví novinár, považujem to za neprofesionálne. Kričí z toho snaha zaujať za každú cenu.
Zo správ je zrejmé, že žena bola psychicky chorá a neliečila sa. Žila v biednych podmienkach, čo jej na jej psychickej pohode iste nepridávalo. Za psychiatrom zašla až nedávno a potom sa rozhodla spáchať samovraždu a predpísanými neuroleptikami otráviť aj svojho sedemročného synčeka.
Zlyhala ona alebo naša spoločnosť? Chalpec mal 7 rokov, do škôlky už nechodil, bol zapísaný do 1. triedy ZŠ, avšak do školy nikdy nenastúpil. V takomto prípade má škola podať oznámenie na okresný úrad práce sociálnych vecí a rodiny, že dieťa školu nenavštevuje. Predtým má škola predvolať rodiča a zistiť prečo sa tak deje. Boli vykonané tieto kroky? Zaoberal sa niekto kompetentný tým, že psychicky chorá žena, ktorá sa nelieči, vychováva v podmienkach akých žili, dieťa?
Pravdupovediac ako psychicky chorá viem, čo vie mozog takto chorého človeka vyprodukovať. Preto matku do istej miery chápem. Trápila ju prítomnosť a bála sa o budúcnosť, nevidela východisko a chorý mozog vidí len choré riešenia. Škoda, že nik zdravý riešenia nehľadal.
Teraz sa prípadom zaoberá sociálka. Myslím, že si dala načas. Prípadu sa zrejme dalo predísť, keby sme boli všímavejší, keby rodiny, okolie, škola a úrad práce, soc. vecí a rodiny konali skôr.
