Vodné cesty

V nemeckom Pasove, rakúskom Linci, v maďarskej Budapešti. Raz sa mi dokonca splnil sen a po Dunaji som sa preplavil 3500 kilometrov. Z Bratislavy do Viedne a odtiaľ do Bratislavy, Nového Mesta nad Dunajom (Dunaújváros), Nového Sadu, Belehradu, až nakoniec do Giurgiu a Ruse (a, samozrejme, späť). Okrem toho sme navštívili granični punkt v Bezdane, Komárno, Calafat v Rumunsku. Podarilo sa mi dostať do Bukurešti. Bolo to nádherné leto s prvou cigaretou s niekoľkými odkormidlovanými desaťminútovkami aj s prehliadkou lode vojskami OSN, ktoré vtedy patrolovali na Juhoslovanskom úseku Dunaja. Jediné, čo sa mi nikdy nepodarilo bola plavba do Šale, lebo aj to sa dá.Vtedy som podľahol mámeniu vody definitívne. Začal som sa zaoberať splavnými tokmi, a najmä spôsobu, akým sa s touto výzvou vyrovnali inde.Francúzsko je popretkávané kanálmi, po ktorých sa môžu plaviť lode široké 5 a dlhé 30 metrov. Majú výtlak do 350 ton, vlastnia ich súkromníci a uživia sa aj v iných prepravcov. Takouto loďou sa dostanete všade. Z Marseille do Antverp. Z Antverp do Bratislavy a odtiaľ až k Čiernemu moru, ale po Sáve aj do Chorvátska. Späť môžete cez Norimberg navigovať smer Berlín a rozhodnúť sa, či sa poplavíte do Prahy alebo Varšavy. Ak máte trocha odvahy na pobrežnú plavbu Baltom, ani sa nenazdáte a ste cez Bug a Pripjať na Dnepri v Kyjeve. Dneper je kanálom spojený z Dnestrom a ste zasa blízko dunajského ústia. Ale z Dnepra sa dá dostať na Volgu a tam je zasa na výber - Kaspické more a Irán či Kazachstan na juhu alebo Ural po Kame na východe alebo Moskva či Petrohrad na severe. A z Petrohradu sa po Bielomorskom kanále, ktorý vykopali milióny politických väzňov a pritom je v ňom voda len pol roka (v zime je celý zamrznutý) dá doplaviť až do Severného ľadového oceána.Len do Považskej Bystrice sa z Marseille nedoplavíte. Ani z Moskvy.Pritom vážska vodná cesta, ktorej pltnícka tradícia má niekoľko stoviek rokov, stojí. Stačí len dobudovať plavebné zariadenia. Keď sa dobre pozriete na priehrady vážskej kaskády, na všetkých stoja vzdúvadlá, ktoré sú potrebné na prekonanie rozdielu vodných hladín. Jediné čo chýba, je dokončiť ich, zaškoliť obsluhy a postaviť v Žiline prístav. Vraví sa o tom už 60 rokov a nikto zatiaľ nič nespravil. Lode, ktoré tam môžu plávať by pritom mohli mať výtlak okolo 1800 ton, rozmery 80 x 10 x 2,5 metra.Prečo?Neviem, ale vidím, že Považím vedie významná železnica, ktorá by stratila časť prepravovaných výkonov. Nikoho nezaujíma, že lodná doprava je lacnejšia a ekologickejšia. Minister dopravy je od dráhy, predseda vlády tiež. Dráhy zamestnávajú 40 tisíc ľudí, ktorým by sme siahli na prácu. Okrem toho, objekty priehrad patria elektrárňam a tie by museli s dostavbou plavebných zariadení súhlasiť.A takto štát reguluje trh. Stačí, že nič nerobí.