Prepis auta v Pezinku a ľudskosť v policajnom zbore

„Poďte s tým bábom, zoberiem vás ja,“ oslovil ma vedúci odboru dopravy.„Manželka išla do bankomatu vybrať peniaze, trochu nás prekvapila suma za prepis v rámci okresu,“ naozaj zaskočený som vyjachtal, keď som pochopil, že ten policajt hovorí ku mne. „Tak mi zaklopte na dvere, keď príde,“ vošiel vedúci do svojej kancelárie.Malý Matúš má štyri mesiace, a keďže sme ho nemali kam dať, zobrali sme ho na dopravný inšpektorát. Zaspal mi v klokanke a ani som nevedel, že ho mám (uvedomím si to až večer, keď sa budem snažiť napraviť si chrbát).Kým prišla žena, vyplnil som papiere, pripravil novú poistku, emisku, estekáčku aj zatiaľ platný tachničák. Potom sme zaklopali vedúcemu na kanceláriu a do desiatich minút nás vybavil. Matúš to celé prespal.Bol som milo prekvapený jeho prístupom. Napriek tomu, že procedúra prepisu auta sa oproti deväťdesiatym rokom veľmi zjednodušila, čakali by sme tam asi hodinu. Určite by z nás neubudlo, ale toto riešenie bolo optimálne.Najviac sa mi páčilo, že sme nikoho nepredbiehali a nikto na nás nemusel šomrať, lebo prepisy majú na starosti technici. Ale verím tom, že kaď je tam nával, vedúci im s klientmi pomôže.Ešte odkaz pre hnidopichov: tohto človeka som videl prvý raz v živote.