Po nedávnom prechode od komunizmu k demokracii nie je prekvapivé, keď počuťčastú odpoveď, že práve demokracia je ten slobodný systém a možno komunizmusje ten druhý - otrocký. Zvláštne je ale to, že keď sa dotyčný človek dozvie, že z tohto pohľadu je v skutočnosti demokracia v tej istej kategórii ako komunizmus -čiže násilná nadvláda nejakej skupiny ľudí nad inou skupinou - úplne zlyhávapredstavivosť človeka pri pokusoch o nájdenie toho systému, ktorý má zodpovedať slobode. Napríklad v týchto SME-diskusiách sa niekedy stáva,že slobodu niekto vtipne prirovná k mýtickému barbarstvu, kde každý bojuje s každým a vyhráva len ten najsilnejší, tak ako v divokej prírode.Možno počuť argumentáciu, že ak naše "slušné" a "mierové" demokratickéusporiadanie spoločnosti nie je slobodné a ak by sloboda mohla existovaťlen bez nadvlády niekoho (napr. tak ako v demokracii - "väčšiny") nad niekým iným,tak sloboda môže údajne existovať už len v absolútnom chaose, bezvládí a anarchii,čo je údajne ekvivalentné barbarskému neľútostnému boju a víťazstvu najsilnejšieho.
Tieto prevrátené hodnoty by nemali byť zarážajúce, keď si uvedomíme to, čo jeuž známe mnohé desaťročia - vládnuca elita dnes potrebuje aspoň pasívnu podporuväčšiny a teda potrebuje vzbudzovať dojem, že akákoľvek iná alternatíva k súčasnému štátnemu zriadeniu je neprijateľná a nebezpečná. Napriektomu sa stále čudujem, keď inak rozumní ľudia na moment vypnú svoju rozumnosť,aby mohli prehlásiť, že demokracia je sloboda a naopak "nedemokratické" "bezvládie"je barbarský boj, kde vyhráva silnejší. Nestačí sa vari poobzerať po billboardoch, čítať noviny a občas si pozrieť televíziu? Človek ani nemusí aktívnesledovať predvolebné kampane aby mal šancu si uvedomiť, že demokraciaje tak isto iba ďalší spôsob boja o moc a nadvlády silnejšieho nad slabším.Tí, ktorí sa vysmievajú slobode a prirovnávajú ju k barbarstvu, sú ironicky samiotrokmi barbarského systému, v ktorom prehrávajú svoj boj, respektíve sapokorne skláňajú v poddanstve tomu najsilnejšiemu, ktorý má v rukách mocupevňovanú armádou, políciou a úradníkmi. Štát je predsa ten najsilnejší násilný vládca a nikto sa mu nevzoprie. Ich karikatúra slobody je v skutočnosti karikatúrou ich samých a mocného barbarského štátu, ktorý ich zotročuje.
povinné čítanie: Murray N. Rothbard: Anatómia štátu (INESS.sk, preklad Martin Rojko)
originál v angličtine (mises.org)
