Tvorca, večný študent a obeť nezmyselných zákonov. Zoznam autorových rubrík: Rozprávky a podobenstvá, Myslite!, Intelektuálne vlastníctvo, Sloboda
V téme intelektuálneho "vlastníctva" zohráva štát (a jeho zákony) veľmi zaujímavú úlohu. Na jednej strane ho akoby ochraňoval či ustanovoval, ale na druhej tým porušuje nie len skutočné vlastnícke práva, ale aj tie údajné "intelektuálne". Ako do totho štát vstupuje a v akom je to vzťahu s tvrdeniami zastáncov aj odporcov intelektuálneho "vlastníctva"? A má vôbec štát nejaké právo určovať vlastnícke vzťahy?
Mnoho ľudí, ktorých zmýšľanie je blízke kapitalizmu, sa mylne domnieva, že súčasťou kapitalizmu sú ak kopirajtové, patentové a podobné zákony. Tento omyl vyplýva z nesprávneho predpokladu, že myšlienky, nápady, vynálezy, obsah literárnych a podobných diel alebo iné ideálne objekty sú takzvaným "intelektuálnym vlastníctvom". Zaujímavé je to, že ideálne objekty považujú za objekty vlastníckych práv aj socialisti a práve preto proti nim niektorí socialisticky zmýšľajúci ľudia protestujú. Poďme sa ale pozrieť, či "intelektuálne vlastníctvo" má niečo spoločné s kapitalizmom.
Bráni vám svedomie kopírovať? Hrýzlo by vás svedomie, keby ste skopírovali nejaké dielo? Nesťahujete si e-booky a mp3ojky z internetu, nenapaľujete si od kamarátov CDčka a svoje nepožičiavate? Nekopírujete, pretože veríte, že kopírovanie je krádež a autorské diela sú majetkom ich autorov? Veríte, že každá kópia autorského diela je v súkromnom vlastníctve autora a len on má právo rozhodovať o tom, ako sa tá kópia môže používať? Keď si kúpite knihu alebo CDčko, v skutočnosti si ho len akoby "prenajímate" pretože nepatrí vám, ale je stále vo vlastníctve autora? A čo diela Karla Čapka? Jeho diela si tiež nekopírujete kvôli svedomiu? Ani tento rok? A ani potom ako sa dozviete, že na diela Karla Čapka vypršala kopirajtová ochrana, pretože minulý rok uplynulo 70 rokov od jeho smrti?
Od doby, keď začali účinkovať prvé moderné kopirajtové zákony, ekonómovia vyznávajúci spravodlivosť a slobodu na trhu proti nim protestovali, pretože chápali, že štátne regulácie zasahujú do prirodzených princípov súkromného vlastníctva a narúšajú slobodný trh. Až v tomto či minulom desaťročí však táto akademická debata presiakla medzi laickú verejnosť, keďže sa od čias "domáceho nahrávania pások" (hometaping) začala táto téma týkať prakticky všetkých. Nevyhnutným a nešťastným dôsledkom zapojenia sa ľudí nerozumejúcich prirodzenému právu, ekonómii a histórii štátnych kopirajtových regulácií (privilégií) bol vznik rôznych nepochopení a prekrútení toho, čo odporcovia kopirajtov tvrdili a o čom už desiatky rokov existujú odborné ekonomické a právne publikácie.
Myšlienka vlastníctva diel ich autoromi má dva základné problémy: nerešpektuje pojem vlastníctva a nerešpektuje pojem diela. Preto je pri zaoberaní sa vlastníctvom diel ich autormi potrebné sa aspoň v krátkosti pozrieť práve na tieto dva pojmy. Po pochopení konceptov vlastníctva a diela bude zrejmé, že autori svoje diela nevlastnia, aj keď vlastnia prvotné výrobky, ktoré tieto ich diela reprezentujú, respektíve sú ich nosičmi.
Ževraj je dnes "Svetový deň knihy a autorských práv". Článoček v prílohe "Knihy" spomína: "Všeobecným dôvodom pre voľbu tohto dátumu bola skutočnosť, že v rovnaký deň - 23. apríla 1616 - zomreli Miguel de Cervantes Saavedra, William Shakespeare a Inca Garcilaso de la Vega." Aká irónia a pokrytectvo. Všetci traja bohate tvorili svoje diela v dobe, keď o akýchsi "autorských právach" ani nechyrovali. Ak by však v ich dobe platili dnešné "autorské práva", ktovie, či by dnes boli takí slávni?
Okresný (najnižší) súd vo Švédsku odsúdil správcov služieb The Pirate Bay na 30 miliónov švédskych korún pokuty a rok väzenia za napomáhanie porušovania autorského zákona. Oni však radšej spália akýkoľvek svoj majetok, akoby mali platiť.
Aby autorské práva mohli chrániť intelektuálne vlastníctvo autorov, autori by naozaj museli takéto "vlastníctvo" vlastniť. Autori by museli byť vlastníkmi ideí, myšlienok, informácií - čohokoľvek, čo spadá pod ochranu autorských zákonov. Informácie, myšlienky a idey sú vždy vyjadrené, zachytené alebo reprezentované na nejakom nosiči, či už hmotnom nosiči ako knihy, digitálne záznamové médiá a pamäte, alebo v mysli ľudí. Vlastnícke práva k ideám by znamenali, že autori by museli mať výlučné právo nakladať a obmedzovať nakladanie s týmto ich vlastníctvom ideí. Veci však nie sú také, ako sa zdajú.
