„The way you think, the way you behave, is what creates the way you feel ...“ Robert R. Perkinson
Uvedený citát zohľadňuje podstatu kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá sa zameriava na prepojenie medzi myšlienkami, správaním a emóciami. Tá pomáha meniť myšlienky a správanie s cieľom dosiahnutia lepšieho emocionálneho stavu. Kognitívno-behaviorálna terapia (ďalej len KBT) predstavuje z pohľadu "psychologickej histórie" relatívne mladý psychoterapeutický smer. Napriek tomu sa radí medzi najvýznamnejšie terapeutické systémy. Termín kognitívno-behaviorálnej terapia vznikol integráciou a postupným splynutím dvoch, pôvodne samostatných smerov. Konkrétne "behaviorálnej a kognitívnej terapie".
„Kognitívno-behaviorálna terapia nám pomáha pochopiť, že naše myšlienky ovplyvňujú naše pocity a správanie. Zmena v spôsobe, akým premýšľame, môže viesť k zmenám v tom, ako sa cítime a konáme ...“
Odborný termín „behaviorálna terapia“ pochádza z anglického pojmu behavior. Ten má v slovenskom jazyku ekvivalent „správania či konania“. Behaviorálna terapia označuje terapeutický prístup, ktorý sa zameriava na zmenu správania človeka v kontexte prostredia, v ktorom žije a pôsobí. Uvedený teoretický koncept predpokladá, že väčšina ľudského správania (normálneho aj patologického) je „naučená“. Teda že sa tvorí v interakcii človek a prostredie. Problémom, ktorým sa začali behaviorálni psychológovia časom zaoberať, sa stalo "učenie". A práve učenie považovali za príčinu toho, prečo sa človek správa tak, ako sa správa. Učenie človeku umožňuje meniť jeho správanie a tým sa prispôsobiť svojmu meniacemu sa prostrediu.
Cieľom behaviorálnej terapie je zmena konkrétneho správania človeka, ktorá bráni jeho fungovaniu, pričom môže ísť o zmenu správania na fyzickej, emočnej, kognitívnej aj motorickej úrovni. Neoddeliteľnou súčasťou metód behaviorálnej terapie je využívanie kognitívnych procesov, možno tvrdiť, že úspešnosť behaviorálnych metód závisí od toho, či u klienta dôjde k trvalým zmenám jeho kognitívnych procesov. Aby totiž došlo k trvalej zmene, musí klient svoje chybné presvedčenie buď opraviť, alebo si vytvoriť nové.
Pojem „kognitívny“ má pôvod v latinskom pojme "cogito" a znamená "myslieť". Anglický termín cognition, vyjadruje poznanie či vedomie, český označuje prijímanie, ukladanie informácií z prostredia. Kognitívna terapia zamerala svoju pozornosť, na poznávacie procesy. Teda na aktuálny spôsob myslenia. Cieľom je, aby si klient uvedomil svoje deficity v myslení, svoje názory i presvedčenia a dokázal ich nahradiť myslením novým, teda adaptívnejším. V terapii a poradenstve je klient vedený k tomu, aby sa učil a rozvíjal vďaka svojim skúsenostiam. Pozícia klienta je v procese zmien aktívna. Je zapájaný do hľadania a riešenia svojich problémov. To podporuje v klientovi pocit samostatnosti i sebadôvery. Pri zvládnutí problému zažívajú klienti pocity úspechu. A tie ich motivujú k tomu, aby sa pokúsil zvládnuť aktuálne i budúce problémy. Súčasné štúdie aj terapeutická prax potvrdzujú účinnosť týchto metód a prístupov.
„Nespúšťaj sa do vlny negatívnych myšlienok, ktoré ti nedovolia vidieť svetlo. Namiesto toho si vyber cestu, ktorá ťa posúva dopredu ...“
KBT terapia sa zameriava na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienok a vzorcov správania, čo môže byť samotné silným nástrojom na zlepšenie duševného zdravia, komunikácie, vzťahov či správania u mnohých klientov. KBT terapia je krátka a časovo vymedzená. Zvyčajne trvá niekoľko mesiacov, nie dlhšie ako jeden rok. Počet jednotlivých sedenie sa pohybuje cca 1 až 20. Dĺžka sedenia trvá cca od 45 do 90 minút. Frekvencia sedenia je v začiatkoch častejšia (raz až dvakrát za týždeň), neskôr býva postačujúca frekvencia raz za dva týždne. Terapeutický vzťah v KBT je vzťahom vzájomnej spolupráce klient-terapeut. Predpokladom úspechu je preto nadviazanie vzťahu dôvery. V súčasnosti existujú účinné KBT metódy, a to pri mnohých diagnostikovaných psychických poruchách, chorobách a problémoch. KBT terapia je účinnou liečbou pre širokú škálu klientov. Ako príklad môžeme uviesť problémy so závislosťami. Tieto problémy človeka sú vnímané ako naučené správanie, ktoré môže byť zmenené, akonáhle je dosiahnuté jasné pochopenie príčin a dôsledkov v živote užívateľa návykových látok.
Ak to v závere zhrnieme, tak kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je efektívny terapeutický prístup, ktorý sa zameriava na zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov a správania, ktoré prispievajú k psychickým problémom. KBT terapia pomáha ľuďom-klientom identifikovať a prehodnotiť neadaptívne myšlienky a nahradiť ich realistickejšími. To následne podporuje pozitívne zmeny v ich emóciách a správaní. Tento prístup je vedecky podložený a využíva sa na liečbu širokej škály psychických porúch, vrátane úzkosti, depresie, fóbií alebo stresu. KBT ponúka praktické nástroje, ktoré pacientom pomáhajú efektívne zvládať každodenné výzvy a zlepšiť ich celkovú kvalitu života. Kognitívno behaviorálnu terapiu môžu poskytovať klientom psychoterapeuti, ktorí absolvovali dlhodobý psychoterapeutický výcvik. Autor: Marek Horňanský | psycholog - terapeut
📚 Marek Horňanský psychológ sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com Odborné zdroje: Russell, J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483) Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102) Geiser, J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)
