Nemôžeme zastaviť vlny, ale môžeme sa naučiť surfovať ..." Jon Kabat-Zinn Tento citát poukazuje na dôležitosť mentálnej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa životným výzvam, čo je kľúčový aspekt psychohygieny. Zdravá rovnováha medzi prácou a odpočinkom tiež nie je luxus. Práve naopak, v dnešnom uponáhľanom a hektickom svete, doslova nevyhnutnosť pre naše duševné zdravie. Profesor Jiří Bártek kedysi trefne uviedol, že nejde len o to, aby človek žil, ale hlavne o to, aby sa cítil zdravý, užitočný, potrebný ...a to nielen po krátku dobu, ale stále ... dnes, v budúcnosti a do konca svojho života.
Psychohygiena by mala byť neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu. Pravidelná starostlivosť o psychické zdravie pomáha predchádzať vzniku civilizačných ochorení, vrátane psychických úzkostí, depresie, syndrómu vyhorenia či dokonca kardiovaskulárnych a autoimunitných ochorení. Výskumy ukazujú, že dlhodobý stres a psychická záťaž môžu negatívne ovplyvňovať náš imunitný systém, čo vedie k vyššej náchylnosti napr. na infekčné choroby či chronické zdravotné problémy. Psychohygienu by sme mali vnímať ako vedu o osvete a predchádzaní psychickým i fyzickým problémom. V prípade potreby aj ako formu „self-terapie“, ktorá nám pomáha predchádzať a vyrovnávať sa s náročnými životnými situáciami. Kým človek žije, mal by sa neustále učiť a zlepšovať. Neustrnúť ale flexibilne sa prispôsobovať okolitému prostrediu a výzvam ktoré ho v živote stretávajú. Nenadarmo sa preto hovorí, že človek sa „učí celý život“.
Duševnú rovnováhu a celkové zdravie si zaistíme dodržiavaním určitých zásad. Múdre a overené princípy vedú k predĺženie ľudského života. Nejedná sa o žiadne tajomstvá, sú to dávno odpozorované a známe veci z praxe. Môžeme uviesť napr.: dostatočne kvalitný spánok - správna a zdravá životospráva - dostatok pohybu - správne dýchanie - odpočinok a relax - správne hospodárenie s časom - kvalitné medziľudské vzťahy - čas na seba a svoje koníčky - kvalitný partnerský a intímny život – naplňujúca a zmysluplná práca atď. Pozrime sa na niektoré z nich teda bližšie:
Atribút spánku. Ak je človek nedostatočne vyspatý, ľahko sa unaví. Jeho pracovná schopnosť klesá. Práca sa stáva menej zaujímavou. Spánkový deficit, je nesmierne významný. Vplýva totiž na našu náladu, vzťahy, intimitu a samozrejme aj na celkové zdravie tela, mysle i duše. Dobrý spánok pomáha nám ľuďom obnovovať celkové sily organizmu. Ďalší článok v mozaike je vyvážená a správna výživa. Tá zvyšuje odolnosť človeka voči infekciám, zdvíha výkonnosť, predlžuje ľudský život. Strava má byť rozmanitá, má obsahovať proteíny, kvalitné bielkoviny, ovocie, zeleninu, málo živočíšnych tukov, menej bieleho pečiva, málo alkoholu, málo cukru či soli. Zároveň veľa tekutín vo forme čistej vody, ovocných a zeleninových štiav.
Veľmi dôležitý je zároveň telesný pohyb. Ten blahodárne pôsobí na náš celkový telesný vývoj. Pohyb je dôležitejším prvkom pre zachovanie telesného a duševného zdravie. Nedostatok pohybu podporuje emočné napätie, tenziu, nespokojnosť so sebou samým, nevyrovnanosť, zlú náladu a pod. Dýchanie, pojem o ktorom bolo v poslednom období povedané a napísané veľa. Bez dychu nie je žiaden život. Málokto však vie, že väčšina z nás nedýcha správne. Je rozdiel medzi kvalitným a nekvalitným dýchaním. Pri správnom dýchaní totiž dochádza k lepšiemu okysličovaniu mozgu. To napomáha recipročne k znižovanie napätia v tele. A to v závere zlepšuje pamäť, odstraňuje svalovú únavu či odburáva ospalosť.
Dnešná doba je dobou orientovanou na výkon a výsledky. Preto by sme v rámci psychohygieny nemali zabúdať ani na cielený relax a odpočinok nášho organizmu. Ten je totiž účinným prostriedkom na prekonanie únavy. Odpočinok delíme na pasívny (spánok) a aktívny (počas dňa). Odpočinok vo výsledku vplýva regeneráciu síl. Preto sa odporúča aspoň raz za rok dopriať si dovolenku a min. na dva tri týždne zmeniť prostredie. Už sama zmena prostredia znamená odpútanie sa od celoročných problémov. Vypne a zregeneruje sa telo, mozog aj duša. Mnoho ľudí však nachádza dôvody prečo niečo nejde. Platí to aj v oblasti regenerácie, oddychu, relaxu a dovolenky.
A tu sa dostávame k ďalšiemu atribútu psychohygieny a síce k správnemu hospodáreniu s časom (môžeme povedať aj k tzv. timemanžmentu v osobnom a pracovnom živote). Aby sme totiž získali viac voľného času, musíme lepšie využívať aktuálny čas. Mnohí zlyhávajú aj preto, že nevedia, ako si vôbec zorganizovať „vlastný život“. Príliš veľa času stráveného napr. pred televízorom, na sociálnych sieťach, na mobilnom telefóne, popíjaním alkoholu či prejedaním sa, nie je práve ideálne využitie nášho (cenného) voľného času. Naopak športové činnosti, kontakt s rodinou a priateľmi, zážitkové akcie, tvorivá činnosť ktorá nás baví, cestovanie a spoznávanie, smiech a humor ...jednoducho oblasti ktoré nás napĺňajú, obohacujú robia zdravými a spokojnejšími.
Neostáva mi na záver záver, len dodať, že psychohygiena nie je len o udržiavaní zdravia v rovnováhe. Je o neustálom sebapoznávaní a starostlivosti o vlastné, telo, myseľ a psychiku. Je to cesta, ktorá si vyžaduje disciplínu, trpezlivosť a odvahu čeliť svojim zlým návykom, zlozvykom a zaužívaným vzorcom správania. Rovnako ako si pravidelne a denne umývame ruky, aby sme chránili, rovnako by sme mali venovať pozornosť a čas svojmu duševnému, mentálnemu a telesnému zdraviu ...s cieľom duševnej pohody a žitia v prítomnosti.
