„Stres v žiadnom prípade nemusí byť iba škodlivý. Je zároveň istým korením života, pretože každý podnet v mysli a každá činnosť zapríčiňuje stres. Je to rovnaký stres, po ktorom jeden človek ochorie a druhý sa posilní ...“ Hans Selye
Hans Selye, známy ako otec teórie stresu, tvrdil, že stres nie je vždy negatívny, ale môže byť aj motivujúci a energizujúci, v závislosti od toho, ako sa s ním vyrovnávame. Stres z času na čas pocíti naozaj každý z nás. Čo ale robiť, pokiaľ ho prežívame dlhodobo a opakovane ? Ako bojovať s jeho negatívnym vplyvo, či už na naše zdravie, spokojnosť, vzťahy alebo kvalitu života ?
Každý človek už niekedy vo svojom živote zažil nejakú situáciu, ktorá u neho vyvolala, podnietila stres. Mohlo ísť napríklad o stratu zamestnania, sťahovanie, narodenie dieťaťa, sobáš alebo rozvod, choroba vlastná alebo blízkej osoby, nedostatok financií, zlé pracovné prostredie či smrť blízkeho a podobne. Človek sa tak stáva viac zmäteným, niekedy bojazlivým, inokedy útočným či agresívnym voči sebe i okoliu. Býva neraz unavený, vyčerpaný, akoby bez energie. Klesá jeho schopnosť sociálneho života. Môžu sa pripojiť aj zdravotné problémy, napr. zvýšený krvný tlak, arytmia srdca či problémy s dýchaním. Pri strese sa uvoľňujú tiež rôzne hormóny. Najdôležitejšími sú adrenalín, noradrenalín či kortizol.
Z psychologického pohľadu sa v stresovom móde naše telo dostáva do tzv. „fight or flight” módu (slovensky „boj alebo útek”). Stres je teda stav určitého psychického alebo fyzického napätia. Pokiaľ nám niekto tvrdí, že sa cíti byť v strese, pravdepodobne prežíva pocity "napätia, nedostatku síl, márnosti a vyčerpania...". Stres má dve základné zložky, tzv. stresové faktory. Okolnosti, ktoré vyvolávajú stres a reakcie naň, teda tzv. „odpovede“. Žiaden stres sa neobjavuje náhle, bez predchádzajúcich príznakov. Človek má preto zväčša možnosť sa stresu brániť, spracovať ho. Stres u človeka ako taký prechádza zhruba tromi fázami:
Prvá je tzv. varovná fáza, v ktorej dochádza k vysielaniu varovných signálov. Objavujú sa prvé reakcie na stres, a pokiaľ si ich ich je človek vedomý, môže konať. V prípade, že človek signály nevníma, veľmi skoro sa dostavia pocity stresu, úzkosti a permanentného napätia. Druhá tzv. fáza odolávania, nasleduje po prekročení varovnej fázy. Sú pre ňu typické pocity frustrácie, únava a citeľný úbytok energie čo zapríčiňuje aj zníženú produktivitu. Človek v tejto dobe pociťuje nutkanie zmeniť svoju súčasnú situáciu. Často ale nenachádza vhodné prostriedky na realizáciu zmeny. Nasleduje posledná tzv. fáza vyčerpania, kedy človek prechádza stavmi úzkosti, úplnej únavy a aj depresiami. Únavou je v tomto prípade myslený pocit napätia, niekedy aj zlosť, nervozita, rozladenosť. Nenapraví ju spánok, ale len kvalitný a dlhodobejší odpočinok. Pre túto fázu je napr. typická strata motivácie na to, aby jedinec mohol vykonávať svoju profesiu. Ďalšími prejavmi sú nespavosť, negativistické myslenie, nepríjemné pocity, ktoré sa stále prehlbujú.
„Stres nie je len odpoveďou na vonkajšie podnety, ale aj spôsobom, akým tieto podnety vnímame. Môžeme čeliť rovnakým výzvam a situáciám, no rozdiel je v tom, ako sa s nimi vyrovnáme. Ak sa na ne pozeráme ako na hrozby, môžeme sa cítiť bezmocní a preťažení. Ak ich však vnímame ako príležitosti na rast alebo učenie, môžeme ich zvládnuť s väčšou pokojnosťou a silou. Stres nie je len niečo, čo sa nám stane, ale niečo, čo si sami vytvárame svojim pohľadom na svet ...“ Karen Salmansohn
Ako sme už vyššie v článku spomínali. Každý stres môže mať tzv. vonkajšie ale aj vnútorné spúšťače. Tie vonkajšie pochádzajú z vonkajších okolností. Vnútorné, súvisia s osobnosťou človeka. Radíme sem temperament, charakter, spôsob riešenia problémov, vnútorné konflikty človeka atď. Stres vzniká zväčša dlhodobým pôsobením tzv. "stresora". Stresor môžeme vnímať ako negatívny vplyv pôsobiaci na človeka. Takým podnetom môže byť čokoľvek. Napr. nedostatok potravy, zima, napätá atmosféra, konflikt, rozchod alebo naopak dlhodobý pobyt medzi ľuďmi bez možnosti súkromia. Stresory máme tzv. fyzikálne a emocionálne. Fyzikálne sú napr. jedy (alkohol, kofeín, nikotín), znečistenie vzduchu, zmeny ročných období. K emocionálnym stresorom patrí zármutok, strach, nenávisť a pod.
Všetky tieto stresujúce podnety nútia náš organizmus, aby bol stále v strehu, teda pripravený bojovať („fight“). Pri výskumoch sa preukázalo, že veľká časť ľudí žije v podmienkach, kde na nich pôsobí "stály, opakujúci a permanentný stres". Tento typ stáleho a opakovaného stresu je pre ľudský organizmus patologický, neraz až deštruktívny. Výsledkom môže byť syndróm vyhorenia, choroba v organizme alebo dokonca aj smrť. V predošlom našom článku sme sa venovali oblasti „Work Life Balance“, teda zladenie pracovného, súkromného a sociálneho života v lepšiu harmóniu. Vďaka optimálnemu "vyváženiu" je potom možné negatívne dôsledky stresu u človeka zmierniť, niekedy takmer odstrániť. Dôležité je preto občas sa zastaviť a prehodnotiť "priority" svojho života. Ako ste na tom vy sami ? Viete si nájsť čas pre seba a svoje priority v živote ?
