„Trauma nie je to, čo sa vám stane. Trauma je to, čo sa stane vo vás v dôsledku toho, čo sa vám stalo ...“ Gabor Maté, M.D
V dnešnom článku by sme sa pozreli na oblasť bolestivú, avšak patriacu k životu. Fenomén traumy. Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu spustiť bolestivé procesy v nás ľuďoch. Ako typickú traumatickú udalosť možeme opísať tú, ktorá je náhla. To znamená, že človek sa na ňu nemôže pripraviť a ani ju ovplyvniť. V mnohých prípadoch za samotný vznik udalosti jedinec ani nemôže. Je v okamžiku vystavený fyzickej či psychickej hrozbe, poprípade sa na ňom negatívne dopady kontinuálne prejavujú. Predmetná situácia je pre zasiahnutých ľudí mimoriadne stresujúca, neznáma a výnimočná. Človek preto nevie, ako reagovať. To následne prináša dlhodobé a nezvratné problémy.
Podľa mnohých autorov sa trauma u ľudí spúšťa prežitím istej silnej, veľmi negatívnej udalosti, ktorá sa vymyká normálnym skúsenostiam. Ide o takú "intenzitu pôsobenia", že na ňu nestačia obranné mechanizmy zasiahnutého jedinca. Takýto človek preto nedokáže túto situáciu adekvátne zvládnuť a zdravo spracovať. Trauma je reakciou na bezmocnosť ľudského organizmu. Vzniká v situáciách, pri ktorých nie je možný útok či útek. V takýchto prípadoch dochádza k dezorganizácii jednotlivých komponentov človeka.
Následky s tým spojené neraz zotrvajú aj po odoznení reálneho ohrozenia. Dochádza týmto k hlbokým, trvalým zmenám vo fyziologickej, kognitívnej či emočnej oblasti ľudského organizmu (Vizinová, Preiss, 1999). Medzi konkrétne príklady, spôsobujúce psychicku traumu patria nehody, prírodné požiare, povodne, znásilnenia, sexuálne zneužívania, týranie, únos, pokus o vraždu a pod. Rizikovú skupinu tvoria predovšetkým obete trestných činov, vojaci v priamych bojoch alebo ľudia cestujúci do nehostinných a nebezpečných oblastí.
Traumatizujúci pri tom nebýva len konkrétny zážitok, ale aj situácie, ktoré po ňom prichádzajú a následne potencujú. Medzi uvedené situácie môžeme zaradiť napr. negatívne reakcie blízkych, hrubý policajný výsluch či zdĺhavé súdne pojednávanie. Ak pri predmetných udalostiach človek zažíva stres, bezmocnosť či hrôzu, môže dôjsť k následnému rozvoju tzv. posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
„Zdá sa že životy väčšiny ľudí majú plynulý dej. Ten môj má mnoho koncov a začiatkov. Práve to trauma robí. Prerušuje dej životného príbehu...“ Jessica Stern
Trauma sa na človeku môže podpísať rôznym spôsobom a intenzitou. Jej následky sa môžu u niekoho prejaviť bezprostredne po prežitej udalosti, u iného to však môže trvať niekoľko rokov. Záleží od miery a druhu traumatickej udalosti, ale predovšetkým od samotného jedinca. Trauma ovplyvňuje organizmus človeka ako celok a zasahuje jeho biologickú, psychickú či sociálnu rovinu. Je spojená s celým radom emócií a negatívneho prežívania. U zasiahnutého jedinca sa prejavuje strach, zúfalstvo, bezmocnosť či naopak agresia, hostilita, hnev alebo apatia.
Zmenený môže byť celý rad psychických funkcií. Rovnako dotknutá je oblasť sociálnych a medziľudských vzťahov. Traumatizovaní ľudia používajú ako obranu tzv. disociáciu (odštiepenie), teda odpojenie od seba a okolitého sveta. Snažia sa tak žiť s pocitom, ako by sa im nič zlého nestalo, a pritom vedia, že skutočnosť je iná a horšia. Určitým spôsobom tak vedome štiepia svoj duševný život. U takto zasiahnutých jedincov neraz pozorujeme či už izoláciu v kontakte s druhými ľuďmi alebo práve naopak, intenzívne a nekritické vyhľadávanie spoločnosti.
Trauma v odbornej literatúre sa opisuje ako strata kontaktu nielen so sebou samým, ale aj s príbuznými, priateľmi a celkovo s okolitým sociálnym svetom. Predmetné odpojenie je navonok často zle rozpoznateľné. Väčšinou k nemu dochádza pomaly, človek ho vníma málo, ale postupne sa adaptuje. Následne dochádza napríklad k zníženiu sebavedomia a sebadôvery, k narušeniu duševnej pohody a celkovému zníženiu kvality života. Trauma má negatívnu vplyv aj na fyzické zdravie u ľudí. To sa neraz prejavuje širokou paletou zdravotných a somatických ochorení a problémov.
Fyzické telo reaguje na traumu celým spektrom fyziologických prejavov a symptómov. Uvádzané sú hypertenzia, zvýšená tepová a dychová frekvencia, svalový tonus, zvýšená teplota, tras a pod. Celkovo je ovplyvnený aj autonómny nervový systém či okruhy spájajúce prefrontálnu kôru a limbický systém. Neliečená trauma sa neraz prejavuje až s odstupom mesiacov poprípade rokov (!) vo forme závažných ochorení alebo iných chronických symptómov. Všetky uvedené faktory spôsobujú stratu chuti do života, signifikantné zníženie schopnosti, motivácie realizovať svoje osobné vízie a sny. To má prirodzený vplyv na celkovú vitalitu života človeka. Významne narastá riziko traumatických a postraumatických porúch v prípadoch komplexnej traumatizácie.
Marek Horňanský | psycholog - terapeut Ψ Bibliografia:
Atkinson, Rita L. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-640-3
