Však nikto predtým im nepozeral na prsty, tak čo sa to zrazu deje?? Čoho sa boja?? Niečo skrývajú? Aké percento ich práce je skutočná práca? Ak by mali podnik, chceli by zamestnávať takýchto ľudí???.
Ako by sa im páčilo, keď by mal byť obed pripravený až na večeru, pretože, najprv sa zabudli kúpiť nejaké veci, potom sa zistilo, že to nie je správne a musí sa ísť kupovať ešte raz, potom sme zistili, že nepoznáme vôbec recept, potom ho skúšame a opravujeme, medzitým si pokecáme s poštárom, susedou, pozeráme telku, potom nás to jednoducho prestane baviť, tak sporák vypneme. Až keď počujeme, že sú nejaké sťažnosti, tak sa znova s nechuťou pustíme do obeda. Aby bol o polnoci hotový a ešte sa rozčuľujeme, že nás uháňajú.
Stačí zameniť obed za prácu a môžeme dať medzi to znamienko rovná sa. Samozrejme, kto by s tým bol spokojný. Tak ponúkneme pomoc. Dáme im lístok na nákup, aby vedeli, čo potrebujeme na druhý deň na obed. Ešte predtým ich oboznámime s receptom a učíme ich to, aby to naostro šlo hladko. Výsledkom je, že obed je zrazu hotový za pár minút a stíham pokecať nielen s poštárom a susedou, ale aj so psom a sestrou cez telefón.
Tá sranda je, že tento recept takmer s najväčšou istotou akceptujú najviac ľudia z výroby.
Ako som už spomínal, čím vyššie tým horšie. Zrazu počujem, že ich práca je nemerateľná, že každý proces je iný a jedinečný, takže sa nedá štandardizovať, atď...
Sranda je, že to vôbec nie je pravda, to len samí ľudia si to robia „neštandardné“. A niektorí aj naschvál, veď rozumejú tomu iba oni, tak kto už bude vedieť čo je potrebné a čo nie J
A niekedy od manažérov počuť ešte také slová, že jasné, že sa to nedá, veď oni sú strašne KREATÍVNY. Už ste videli mať vo futbalovom mužstve 11 Zidanov? A kto by bránil, komu by nahrali na góly, kto by dal ten gól???.
Myslím, že to čo sa dialo v posledných desaťročiach s troškou nadsázky je to, že firmy sa prispôsobovali svojim zamestnancom (takto by sme mohli hovoriť aj o rodinách a spoločnosti). Keď to zrazu firmy zistili, čo sa deje a chcú to vrátiť späť do normálu (firemne vnímané ako niečo nové, inovatívne až prevratné)ľudia sa zrazu búria = boja. Z tohto pohľadu sú pre mňa výrobári najvnímavejší ľudia a najpragmatickejšie rozmýšľajúci. So zvyšujúcou sa funkciou akoby zväčšujúci sa "nádor inteligencie" bránil v rozmýšľaní, uvažovaní a zdravom rozume. Chvalabohu za výnimky a najlepšie, keď sú na miestach, na ktorých majú byť. No čo už, dali sme sa na boj, tak musíme bojovať :). Mňa tento boj baví. A pravdupovediac, asi by ma to ani tak nebavilo, keby to šlo hladko... Pred pár rokmi ma o svojej pravde presviedčali aj na škole. Niektorí to robili pre mňa svojským spôsobom, neviem či dobre alebo zle, ale to svoje som si z toho zobral. Jediné čo viem, že to bolo netradičné, čo je pre mňa veľké plus. Myslím, že len inovatívnosťou v rozmýšľaní, v práci, v spôsobe života sa dá dostať najďalej.
Je trošku smutné, že ten čo chce povedať pravdu je väčšinou odsunutý na okraj spoločnosti. Stačí sa pozrieť na deti. Oni robia len to čo vidia okolo seba a prijímajú to. Oni len ukazujú, čo sme zač a aká je pravda. To my sme ich naučili, že ten čo odpisuje je najväčší šikula a ten čo sa učí je bifľoš a čudák. PS: Odnaučme deti odpisovať.
