Ahojte, zdravím Vás. Vďaka za návštevu.Pekný deň vždy a všade :). Zoznam autorových rubrík: všednosti, nevšednosti, snár, po víkende, príroda, rodinka, trošku vážne, trošku nevážne, Súkromné, Nezaradené
Neklopte! Známy oznam, ktorý visí asi všade. Včera som si išiel po zdravotnú kartu, kde ma čakal tento oznam. - Neklopte prosím. Sestrička pravidelne vchádza do čakárne. - a rukou dopísané - Platí aj pre tých, ktorí si prišli po kartu, alebo ju prišli vrátiť.
Voliť som nebol iba raz, v roku 1998, mal som čerstvých 18 rokov, a teda vôbec som v podstate nevedel, kto je kto a kto čo chce. Medzitým prešlo pár rokov a zakaždým som bol voliť, a práve nastal čas, keď zasa nepôjdem, preto by som chcel aspoň niektorým poďakovať, za to, že nepôjdem....
Dnes ráno, tak ako každý iný deň som išiel autom do roboty. Pri pohľade z okna mi to až tak jedno nebolo, lebo pozerám, že zas sneží, tak sa len pripraviť psychicky na cestu...
Každý sa vyjadruje o všetkom. Začalo to niekedy v jaskyniach, keď tlupa nebola spokojná s náčelníkom, zvolenými pravidlami, či zakladaním ohňa. Cez feudálne časy a sťažnosti na panskom, prešli naše sťažnosti do tovární a časom do rôznych JRD-čiek, či ZŤS-iek. Pred viac ako dvoma desaťročiami tieto sťažnosti skončili na ulici. Znova sa dnes sťažnosti dostavajú do ulíc, ale už to nie je také ako niekedy a ani asi nebude. Už niekoľko rokov nám slúži na sťažovanie internet a asi najobľúbenejšou je forma blogu. Sťažujeme, sťažujeme, sťažujeme...niekto oprávnene, niekto alibisticky, ale nenájdeme tu jeden blog, kde by sa niekto nesťažoval...
Neustále som masírovaný najrôznejšími informáciami. A priznám sa, väčšinou dobrovoľne. Knihy, časopisy, filmy, dokumenty, hudba. Dávajú mi tisíc rád na prežívanie rôznych situácií, prostredníctvom nich sa dozvedám o veciach, ktoré som už pozabudol, alebo o ktorých som netušil. Ale hlavne ma dokážu veľmi ľahko ovplyvniť....
Bolo leto v deväťdesiatom ôsmom. Na výšku ma nevzali, na nadstavbu chvalabohu áno. Dišputy o škole prebiehali na brigáde strávenej pri kosení trávnikov v tatrách. Áno, živili ma verejno-prospešné práce...
Práve zariaďujeme byt novým nábytkom, takže muselo sa ísť na nákupy. Rozhodli sme sa, že ako väčšina Slovákov nakúpime drevotriesku na poľský spôsob. Nemám vôbec problém, či je to poľský nábytok, alebo slovenský. Veď aj slovenský výrobca vyrába v Poľsku. A to sa aj potvrdilo. Zatiaľ, po poskladaní nábytku, sme maximálne spokojný, až na jednu vec...na obývačku.
Začalo sa leto a prázdniny pre decká, teda aspoň na papieri, a tento týždeň hádam aj počasím. 1. júlom sa vraciam do veku asi 10-12 rokov (nevadí, že už mám 30-preč). Nevraciam sa do tohto veku počas celých prázdnin, vraciam sa tam počas pár večerov, kedy každé prázdniny pozerám žandára zo saint-tropez.
Blogom som bol inšpirovaný po prečítaní dnešného blogu Radi Vám poradíme (-no neotravujte). Preto rád sa podelím aj o moju skúsenosť, pretože podľa toho povedať, že keď mi niekto nevyhovie je inštitúcia na.....figu, je to príliš jednoduché a príliš slovenské.
Práve sme prišli domov z obchodu. Nakúpiť niečo na víkend. S vykladaním tašiek rozmýšľam, čo na večeru. Včera som sa prejedol čerešní, tak čerešne asi......asi aj áno. Pozriem na strom a je rozhodnuté, nedá mi to, aby som si nešiel odtrhnúť.
Vždy ho stretám na našej ulici. Postarší pán v čiernom obleku, ponáhľajúci sa na autobus, alebo idúci od autobusu. Vždy ako keby v pokluse.
Po celodennej konferencii som taký unavený, že sa mi ani rozmýšľať nechce. Idem ku svojmu autu, pred ním stojí známy: „Tá guma, to je čo?". Nechápavo pozerám: „Máš defekt?". Mňa len napadá, že si vybral nevhodný čas na takéto fóriky...o sekundu som pochopil, že žiadne fóriky si nerobí.
Nie, že dnes. Tento rok je pravidlom, že nám netečie aspoň raz do týždňa. Vybabrem ja s vami...
Keďže väčšinou strážim večer synátora, pripadne mi tej cti popozerať si pri tom nejaký ten podvečerný program. Včera to bolo zapnuté na markíze, aj som prepínal, ale keď som videl, kto je v spoločnosti v „kulinárskom programe" Bez servítky, tak som mal tušenie, že by to mohlo byť aj Bez rozumu a nesklamal som sa...
Perfektná téma na spracovanie...kniha. Kniha, ktorá nás už sprevádza od pradávna. Niečo, čo som uznal, že má konečne zmysel, aby bol kvôli takejto téme na Slovensku ošiaľ. Prišla relácia Moja naj kniha (či ako sa to volá). Závidel som bratom Čechom, že už aj oni majú svoju naj knihu, preto som sa veľmi potešil, keď som videl, že tento formát je už aj u nás. Len mi je záhadou, že doteraz som z nej videl len pár minút.
Aké jednoduché je zneužiť nejakú moc a nevadí, že to ide na úkor nejakej ľudskosti. Stačí sa správať podľa pravítka a vedieť zákon použiť, keď sa to hodí. Všetci sa nejako správame. Ale všetci by sme nemohli zastávať určité posty, hlavne také, kde je styk s verejnosťou, hlavne také, kde by sme mali byť verejnosti pomocou a nie záťažou. Áno, vravím o našej polícii. Chcem len uviesť tri príbehy, ktoré sa nám behom jedného roka stali:
Nové mesto nad Váhom, predajňa Tesco, stojím v rade pred pokladňou a zrazu sa tu odohrávajú pre mňa absolútne nepochopiteľné veci...
Tri krátke fotopríbehy - jednoducho trošku vymyslené story na rôzne fotky pri rôznych príležitostiach.
Človek je tvor primitívny, ovplyvňuje ho základný, často mám pocit až zvierací pud...
Človek ako prvú spracuje najprv tú zlú myšlienku, ktorá ústi do toho, že sa s ňou musí podeliť. Je tu nespočetne veľa kritických článkov a v pomere ku tým kladným ani nehovoriac. Je to akosi prirodzené, že ak sa stane niečo dobré, väčšinou stačí, že sa to stalo a nejak sa to už nepodáva ďalej...
