Ale ja som asi veľmi postihnutý, keď takto vôbec nezmýšľam. Áno je piatok a zajtra si oddýchnem doma, budem si vychutnávať voľné chvíle, možno bude nejaký výlet alebo iný program. Teším sa naň. Tak ako som sa tešil aj na dnešný deň, že môžem ísť do práce. Mám pocit, že ľudí, ktorí robia radi svoju prácu, je akosi pomenej, alebo je to len podľa príslovia, že zlé sa chváli samo. Veď nadáva sa poriadne nahlas a chváli len tak potichu.
Z toho množstva ľudí čo poznám, stále počujem vzlyky, že zas treba ísť do práce a čo som si ja všetko mohol porobiť. Po víkende stačí jednoduchá otázka, či to je už porobené a jednoduchá odpoveď, že nie. Nepýtam sa prečo.
Nadávanie je národný šport, ale však ja mám taký pocit, že vyslovene nie je prikázané pracovať. Načo potom teda pracujú ľudia, ktorí nechcú? Že nebudú mať na živobytie? Ale však to je ich problém. Že majú prácu len v rámci ich možností?? Ale to je predsa ich problém. Ja mám prácu tiež v rámci mojich možností, akurát sa neuspokojím s málom a chcem robiť to čo ma baví, a že občas treba zatnúť zuby a ísť ďalej aj keď sa nechce. To už je na každom jednom, čo chce pre to svoje blaho urobiť a ako sa chce mať a čo je pre to ochotný obetovať. Že dôležitejšia ako práca je pre nich rodina? Tak nech venujú rodine koľko považujú za potrebné a popritom nech zmestia aj nejak prácu ak chcú, veď život je otázkou priorít. O tom ako to všetko vnímať, tak to je už na tisíc spôsobov a chutí. Aj pre mňa je dôležitejšia rodina ako práca, ale som v práci päť až šesť dní v týždni, aj keď podľa dôležitosti by to malo byť naopak. Ale je to moja voľba a dôležitosť meriam tým, že kvôli rodine som ochotný zabudnúť na prácu a nie naopak.
Nerád zapínam televízor alebo rádio s takzvanými raňajšími talkshow a vôbec nie už v piatok ráno. Každý je plný elánu z toho, že bude robiť nič. Niekto to dokáže robiť celý život a niekto ani 5 minút. Pri zapnutí masmédií sa začínam cítiť ako otrok na okovách, ktorí maká 16 hodín denne pod údermi biča a dostávam sa do dávneho staroveku. Zrazu šibnutím čarovného prútika je v piatok poobede zrazu novovek, ktorý spočíva väčšinou v ležaní, jedení, sedení a ležaní.
Je pravda, že mnoho ľudí má aktívny víkend, ale to sú väčšinou takí, ktorí si neužívajú víkend ale každý deň. A užívajú si aj prácu. Vedia aký má zmysel, vedia ako si zaslúžiť plácu, vedia že život bez práce by bol jednotvárny a vyznačujú sa tým, že ustavične sú nespokojní a hľadajú nové ciele a motiváciu. Ale to je o spôsobe života.
Tak nenavrávajme si, že práca je apriori zlá, zlou si ju robíme sami. Tak kto ju má zlú nech ju má, ak nechce s tým nič robiť a kto chce mať dobrú prácu tak po čase ju väčšinou má
PS: Teším sa v pondelok do práce :)
