Priznám sa, tešil som sa. Celý týždeň pracujem hlavou (aspoň by som mal), tak sa dokážem tešiť aj na fyzickú námahu. Tento víkend to bolo dosť náročné, ale plné zážitkov, zábavy a smiechu, tak ako každý deň. Mobil, tak asi ako väčšina, mám stále pri sebe, takže aspoň vizuálnu predstavu môžete mať.
V sobotu ráno nás už čakala delegácia, privítala nás fauna aj flóra:
Pomaly sme sa pustili do práce:
A kopali, a kopali:
Niekedy sme niekoho vyrušili, ale nedalo sa nič robiť, práca bola prednejšia:
Keď sa začalo stmievať, dali sme sa na odpočinok aj my:
Po polčase vykonanej práce nás čakala opekačka a potom sme už popadali ako hrušky do postele.
Nedeľné ráno od začiatku sprevádzalo slnko na oblohe, zdalo sa preto všetko akési farebnejšie. Naši priatelia ešte síce spali,
ale my sme sa pustili do roboty tam, kde sme skončili.
.
A práca pokračovala:
Prerušenie práce bolo zapríčinené iba zvolávaním nedeľnej oblohy na obed:
Poobede sa to už podarilo dokončiť:
Potom sme aj priviezli tú krásavicu, pre ktorú sme jamu robili:
A bolo po práci a my sme sa mali vrátiť do mesta, nechcelo sa mi, ale nedalo sa nič robiť a rozlúčiť sa s okolím:
Však zachvíľu tu už budem na trvalo, tak to počká J
PS: Aj keď som bol unavený ako kôň, nazad som sa vracal oddýchnutý.
Myslím, že je jasné, že aj príroda má srdce, ako tento strom:
