Nebol to však neuvážený čin, alebo rozmar dvoch mladých ľudí, ktorí by potrebovali nejakú hračku, naopak bola to pol roka dopredu plánovaná vec, ktorá sa mala uskutočniť niekedy v júny. Naskytla sa však príležitosť mať ju teraz, a keďže zohnať plemeno Akita inu nie je vôbec jednoduché tak sme neváhali.
Inzerát sme našli o polnoci, že ráno zavoláme. Aj sme zavolali a na našu radosť dve fenky boli stále voľné. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme po ne v nedeľu. O hodinu sme už volali, že prídeme hneď večer. Poznáte to, inzeráty, kto vie, čo a kto predáva a komu to predáva. Neistota nás sa striedala z ich neistotou. Takže večer bude výlet a cieľ cesty Tvrdošovce.
Šli sme vlastne do neznáma, ale trafili sme bez problémov. Následný dej, sa dá vlastne vyrozprávať týmito fotografiami. Ale ešte chcem spomenúť majiteľov týchto psíkov. Lepších sme si nevedeli ani želať, bolo na nich vidno, že ich nechovajú pre peniaze, ale pre obyčajnú lásku k zvieratám. Možno na pohľad drsný chlap sa zrazu nevedel rozlúčiť s malou guličkou, ktorá putovala do naších rúk.
Privítali nás rodičia dvoch feniek, z ktorých sme si mali vybrať, keďže boli príliš hraví putovali na chvíľu do voliéry.
Zrazu vybehli dve gule, jedna tmavá a druhá biela, boli ako takí medvedíkovia. Zrazu problém, ktorú si vybrať.
Najprv to bola biela, potom tmavá a nakoniec biela, naša Gia.
Ešte sa spolu naposledy pohrali, a potom už nastal čas lúčenia
V aute sme ju chceli usalašiť na zadné sedadlo
Lenže Akita je Akita, musí mať všetko po svojom a hlavne výhľad, tak zrazu pozerám a ona si lebedí nad kufrom na zadnom skle
Cesta prebehla raz dva a my sme sa unavení ale šťastní vracali domov
Teda do prechodného bydliska, pretože od júna už bude pánom na jednom dedinskom dvore
Únava sa stupňovala a prepukla až do spánku. A deň je za nami.
PS: Ráno bolo ako z filmu. Mne nebadane skĺzla ruka z postele a prebúdzalo ma hryzenie jej svrbiacich zúbkov. Tak nech sa Ti u nás páči Gia J.
