V podstate som sa tam ocitol hneď po škole, išiel som za prácou. V cudzom meste, v cidzím pokoji. Najprv na ubytovni, potom bol podnájom. Prišiel som prvý krát do práce a zrazu som nevedel či isto robím na strednom Slovensku. Čo sa týka nášho oddelenia, tak ja - Veľká Lomnica, jeden kolega - Vranov nad Topľou, druhý kolega - Humenné. Aspoň, že kolegyne boli z okolia a šéf pravý nefalšovaný Mexičan. No mohli sme hrať world music o dušu :).
Vôbec, bola to medzinárodná fabrika. Počnúc Nemcami, Čechmi, Mexičanmi, Brazílčanmi, pokračujúc Slovákmi (ktorí odchádzali do Nórska) a končiac východniarmi. Keďže sme sa stretli na oddelení, hneď sme si uzavreli východniarske odbory. Čo sa týka používania jazykov v spoločnosti, Tak akože nad všetkým vládla angličtina a potom nemčina so španielčinou a až potom slovenčina. Najviac sa toto pravidlo zohľadňovalo na poradách. Ak boli iba slováci, hovorilo sa po slovensky. Ak boli slováci a česi, tak česi mali smolu, hovorilo sa po slovensky a česi samozrejme po česky, však si hádam ešte rozumieme :). Ak boli medzi slovákov začlenení nemci, hovorilo sa po nemecky. Tu už mali niektorí slováci smolu, pretože ovládali iba angličtinu, takže niekedy sa začalo po nemecky a končilo po anglicky, resp. občas aj nadávkami po slovensky. Do tohto prostredia, keď začleníme Mexičanov, tak obyčajne sa hovorilo po anglicky. Potom záležalo, čo bolo pre koho uši. Ak to bolo len pre mexické uši, hovorilo sa po španielsky, ak to bolo pre nemecké uši, tak tí mali smolu, pretože kadekto vedel, či už nemecky alebo anglicky. Ak to bolo pre slovenské uši, hovorilo sa po slovensky a vrchnosť mala smolu. To už nás raz aj dožralo. Každý si hovoril tak, aby ten druhý nerozumel. Ale je pravda, že niekedy aj chceli aby každý rozumel každému, ale nikto nerozumel nikomu, ani Slovák Slovákovi :).
Raz v rámci jednej porady prišla naša východniarska chvíľa. Jednoducho sa spustil mix vyššie spomenutých jazykov, tak to sme už mohli rozprávať rovno po našom - po východniarsky. Ja som rečoval, oni hutoreli abo co to a samé ta to, ta hento, ta tak, ta ne a jedno slovo za druhým rýchlejšie ako májová...nepohoda v tráviacom trakte. Všetci, vrátane Slovákov zostali vyvalení. My sme si zosumarizovali náš rozhovor potvrdením si: „Ta ne?. Ta hej". A pobrali sme sa do kancelárie. Ostatní zostali takí zaskočení, že sa nezmohli ani na slovo a len pozerali s otvorenými ústami. Mysleli si, že sa bavíme o práci a my sme len ako sa máme, že pozerajú na nás jak švihnutí a že chlapci majú smolu, že ani nerozumejú, lebo keby rozumeli, tak by sme mali smolu my :). Ľudovo povedané, trošku sme na nich nakydali. Oni by možno aj rozumeli slovám, ale tá kadencia slov bola pravá východniarska.
Hlavne sme sa im čudovali, že neznaju ten najuniverzalnejši slovensky jazyk, šak sa nim, rečuje, hutori od dalekoho vyhodu až po najzapadnejši zapad, ba aj v totej velkej Bratislave, a to šme boli len na strednom slovensku. Mace še co učic slovač :). Vivat Vyhod :)
