Odtrhnutie len tak v rámci prechádzania, to už ani nevnímam, príde mi to ako prirodzená vec, tak ako dýchanie. Využívam, že syn sa ide kúpať a ja vtedy idem na čerešne. Doslova sa treba k nim niekedy zohnúť k zemi, aby som ich odšklbol. Beriem si aj rebrík, ale len skôr symbolicky, aby sa nehovorilo, že bol na čerešniach a bez rebríka. Pri oberaní ma stráži náš pes, resp. skôr čaká na nejakú tú čerešňu, kedy mu hodím. Samozrejme, že mu hodím. Do toho prichádza suseda. Áno, presne tá štrúdľová, aj keď štrúdľa ešte stále nebola, tak som jej to nezabudol pripomenúť samozrejme. Tentoraz mi navrhla alternatívu letného koláča. Ja jej na to, že ak bude taký nízkokalorický ako štrúdľa z jesene, tak s tým nemám problém :).
Príde ešte aj jej dcéra a nedá mi, aby som si aj z nej neurobil srandu. Má vyvrtnutý kotník, patrične pekne obviazaný. Tak reku, že nech spomalí s tým naháňaním chlapov, kto to kedy videl, aby si baby, kvôli tomu lámali nohy, skôr by to malo byť naopak. Ešte sa pobavíme čo má kto na programe cez víkend, a potom už idem, lebo ma čaká rodinka.
Do jednej ruky beriem rebrík, do druhej ruky natrhané čerešne a cestou popod čerešňu ešte len tak ústami odtrhnem zo dve.
