Chichot o siedmej večer

Už je vyzlečený, ešte počkám, či ma nebude chcieť náhodou očúrať....aaaa, tak dnes nie. Inak milujem ten jeho pohľad, keď si na poslednú chvíľu zmyslí, že ešte by to šlo :), toľká blaženosť v tom úsmeve. Potom už štafetu preberá mamina. Ja idem zatiaľ pozbierať všetok ten bordel....teda hračky a čakám na nich. Zrazu sa ozýva zas ten chichot. Máme totiž úžasne šteklivé dieťa, a tak Samko si myslí, že ho chce mamina štekliť vo vode a nie umývať. Umyť krk, umyť nohy, umyť telo, len smiech, smiech, smiech. Pre našu maminu to až taká zábava nie je, lebo Samko sa jej pri tom vrtí a umyť treba predsa poriadne, takže o to to dlšie trvá na každom štekliacom mieste. Už je došteklené...teda doumývané. Do vane putujú kačky a žaby a Samko pri tom skúša výdrž ich materiálu. S veľkým krikom sa ide z vane, ale maškrtníček náhle tento krik umlčuje. Už nás čaká len večera, prevaľovanie sa po posteli a spánok. Do koľkej? To sme tiež zvedaví :).