Prvý to schytal Samko. Brali mu krv. Testy po chorobe a testy na alergiu. Ja som mal asi väčší strach ako on, čo to s ním urobí. Sestrička brala krv, manželka držala ruku a ja som sa ho snažil ukľudňovať. Aj keď asi márne, pretože vysvetliť malému človeku, ktoré sa len učí chápať základné veci, že mu nechceme spraviť nič zlé sa nedá. Tak si Samko trochu poplakal, ale aj tak bol na môj vkus statočný. Samozrejme, že potom bol na nás nahnevaný, ale len chvíľu, v aute už sme boli zasa kamoši a smiali sme sa.
Na rad prišla Katka. Sestrička zhodnotila, že ten malý má lepšie žili ako ona. Však počúvame to stále. Katka neplakala bola statočná, dodatočne som jej kázal nech sa pri tom aj usmieva. Usmievala sa.
Rodinku som si odviezol domov, a potom som prišiel na rad ja. Odstál som si hodinu u obvodného. Keď som povedal, čo mi je a ani som jej poriadne neukázal, tak táto staršia vymódená dáma mi jasne naznačila, že sa nemám ani približovať, nech idem na kožné. Čakal som pravdupovediac, že si to pozrie a pošle, ale to by som musel vojsť do jej intímnej zóny, tak to hádam nie.
Takže idem na kožné. Už príchod ma vystrašil. Vyšiel pacient, ktorého poslala tiež obvodná, že má prísť o týždeň, lebo nebol objednaný. Tak som zvedavý, čoho sa dočkám. Vyšla sestrička, a že čo som zač. Tak som povedal. Načo mi bolo oznámené, že keďže nie som objednaný, ona to posúdi podľa závažnosti prípadu. Zhodnotenie nastalo: „Hmmm, máte to škaredé, ale nie ste objednaný, musíte počkať." Tak čakám. O pol hodiny ma volá dnu. Že pán Horňák (to mi už takto povedala asi piaty krát a nechal som ju tak, pretože čím častejšie to opakovala stúpal vo mne adrenalín a vedel som, že ho budem potrebovať), bohužiaľ nie ste objednaný, ale vieme urobiť takú vec, že prídete ešte dnes na pol druhú. Ale viete, je to objednávka na presnú hodinu, čiže zaplatíte sedem euro. Vylúdil som na tvári úsmev, ktorý znamenal, že si asi zo mňa robí srandu. Vysvetľujem jej, že ja to potrebujem ošetriť a nič platiť nemienim, dva prsty mi už mokvajú a ja som prišiel na ošetrenie, ktoré akútne potrebujem. No ale mám smolu nie som objednaný, a viete pán Horňák (a pozerá pri tom do papierov, lebo si nevie v rýchlosti spomenúť na moje meno) sú tu ľudia až z Trenčína. A my máme svoje kapacity. Pochopte nás. Tak odpovedám, že nechápem, že asi keby som prišiel so zlomenou nohou, tak sa prídem najprv objednať a prídem o týždeň. Načo sa ozvala, že keď ešte chvíľu počkám, že by sa to možno aj dalo. Počkal som. A o ďalšiu pol hodinu som sa dočkal. Medzitým ešte zaujímavý telefonát, kde sestrička nejakej pacientke vysvetľovala, že za objednanie na presnú hodinu sa platí a väčšinou to aj časovo vychádza, že je to plus mínus okolo toho času, na ktorý si zaplatí. Po dlhšom čase sa mi na tvári zjavil úsmev. A potom to už prišlo. Diagnóza jasná, ekzém. Ešte ma trošku poštengrovala aj doktorka, ktorá mi z neznámeho dôvodu od začiatku tykala. Nemal som pocit, že sme sa už niekde stretli, ale čo už, vadiť mi to extra nevadilo, ale slušnosť je slušnosť. Rezultát? Máš problémy s prstami, pichneme injekciu do zadku. Zase som sa rozosmial. Bol som jednak prekvapený, ale však v poriadku, však vie čo robí a ja som na kožnom prvý krát. Len ma v tom napadlo, koľko vecí by sa dalo liečiť injekciou do zadku :).
Som konečne von. Je štvrť na dvanásť. Dnes sme taká rodina Pichandovcov, schuti sa na tom doma zasmejeme a ja už trielim do práce...
