Mať dobre veci rozplánované. Aspoň taký je predpoklad pre môj úspešný pracovný deň. Niekedy to však celkom tak nejde a niekedy sa proti mne spolčí celý svet. A potom je už na rade to, čo odlišuje jedných od druhých, úspešných od neúspešných. Vyťažiť z neplánovaného maximum, poradiť si s tým, dať veci späť na správnu koľaj a pokračovať v časovej kontinuite, tak ako bola navrhnutá. Tam niekde vidím zásadný rozdiel toho, že niekto to vie a má to prirodzené a druhý nie a môže sa buď pokrájať, alebo nebodaj študovať ako z toho von. Ale to je ten lepší prípad a niekedy túto možnosť využívam aj ja.
Často vidím ako sa vrháme za tým, čo citovo pokladáme za najdôležitejšie a nechávame bokom veci, ktoré najdôležitejšie naozaj sú. Nerobíme to naschvál, ale pocit nám navráva, že to čo robíme je to správne a potom to dvakrát toľko opravujeme. Ale to si už nechceme tak uvedomiť, veď v tú chvíľu to bolo správne.
Trošku sa zastaviť a urobiť si analýzu daného stavu a zrazu často krát vidíme veci inak. Týmto blogom som stratil 15 minút. Taká je momentálna hodnota písania týchto riadkov. Ale pre tento deň získavam niekoľko hodín. Pretože nevrhám sa po hlave do spleti problémov, ktoré dnes vznikli. Týmto blogom som sa zastavil a utriedil si čo je dôležité a čo potrebujem robiť prvé, druhé, tretie...
Dôležité je však nezastavovať sa príliš často :)
