Príbeh prvý: Svokor sa ešte prednedávnom živil ako prepravca, prepravoval všeličo a chodil všelikde, čiže nielen na Slovensko, ale aj do zahraničia. Raz sa z takej cesty zo zahraničia vracal, keďže bol unavený a straaašne smädný, zastavil sa v miestnej krčme, ktorú mal pár metrov od domu, na tej istej ulici, na jedného čapáka. Toho si dal a okamžite išiel domov. Ako sadal do auta, všimol si, že je za ním iné auto, tak ho pustil, aby ho nezdržiaval. Ako ho pustil, tak auto pred ním zastalo, bolo to policajné auto. Dali mu fúkať, odobrali vodičák na rok a bolo.
Príbeh druhý: Ten istý svokor a ten istý policajt. Už aj vodičák bol po polroku späť (aspoň, že tú dobu mu skrátili). Auto bolo zaparkované pred domom na chodníku a v protismere. No najprv, aby som vám priblížil, kde bývame. Na kopaniciach, kde je chodník ani nechápem prečo a je dlhý až 20 metrov a máme také dopravné vyťaženie, že keď ide slimák ulicou, tak niekedy dôjde až do lesa, bez toho čoby len nejaké auto stretol. Náš policajt hneď vytiahol z rukáva v tom čase nový zákon o parkovaní na chodníkoch a blablabla blablabla. Vyhrážal sa pokutou, ale skončilo sa to chvalabohu bez nej, ale s prísnou tvárou a výstrahou, aby sa to už nikdy neopakovalo (celý rozhovor sa uskutočnil v ironickom tóne až rýpavom). Len nechápem prečo mu nevadili aj ostatné autá na ulici. Aha, veď tam nebol chodník, tam bolo v poriadku, že stáli rovno na ceste.
Príbeh tretí: Manželka sa ma pýtala, či som po ceste nestretol policajné auto. Ja hovorím, že áno, skoro som kvôli nemu skončil v priekope. Tak mi povedala svoj čerstvý zážitok. Keďže na našej ulici je premávka minimálna, nehrozí, že stretnete druhé auto, tak najlepšie je premávať sa aspoň deväťdesiatkou a ešte lepšie na policajnom aute. No tak manželku na prechádzke s kočiarom skoro zrámovali. Keď išli naspäť, tak im nedalo aby sa pri nej nepristavili.
„Prečo idete s kočiarom po druhej strane, tak ako sa má."
„Lebo na druhej je roztečený tér a mne nikto nekúpi nový kočiar a topánky". boli totiž práve letné horúčavy.
„No ale to nie je môj problém" povedal na to, ten istý policajt z predošlých príbehov
„No asi nebol váš problém ani to, že ste ma pred chvíľou skoro zrazili" neodpustila si manželka
„A viete, že za to vám môžem dať pokutu?."
Manželka len pozerala o čo mu vlastne ide a policajt len na to, a vlastne namiesto pozdravu: "Keď sa nabudúce budete učiť po ktorej strane sa má chodiť, tak sa naučte aj slušne správať" a už o pár minút som sa im musel vyhýbať ja.
Áno, vo všetkých troch príbehoch došlo z našej strany k porušeniu zákona, či priestupku. Ale policajt namiesto toho, aby pristúpil, čo len trošku empaticky k riešeniu, potreboval si dokázať, že on je tu pánom. Ale my predsa šerifov z divokého západu nemáme, či?. Viem pochopiť aj to, že v prvom príbehu bola namieste aspoň pokuta, ale takéto riešenie? Bohužiaľ svokor nie je Cuper, to by mohol aj auto rozmlátiť a bolo by to v poriadku. Ale následne ďalej, to je dokazovanie si neviem čoho z neviem akých príčin.
Zákon sa dá vyložiť nádherným spôsobom, keď sa nám to takto hodí a navyše, nikto nemôže tomuto policajtovi nič vyčítať, lebo pán policajt robil presne to, čo má, dohliada na rešpektovanie zákona, a to veľmi dôsledne, aby naozaj nik neprekročil, čo len o chlp (aj keby bol bezsrstý), zákon. Vďakabohu, že máme takýchto policajtov, naše životy sú v bezpečí, nemusíme sa ničoho a nikoho báť, veď títo by aj seba udali, keby niečo porušili. Len my pľuhavci, nechceme rešpektovať, že máme niečo dodržiavať, tak nám treba. A nechcime, aby sa s nami bavili ako so seberovnými. Čo sme my oproti nim??? Mali by sme preto rešpektovať ich ironický tón, keď sa s nami bavia a buďme radi, že sa s nami vôbec bavia, ani by nemuseli.
Potom neviem, keď si na to všetko spomeniem a pozerám na joj-ke profesionálov, či sa smiať a či plakať.
PS: Chlapci policajti, dobre viem, že nie ste všetci takí, stretol som Vás dosť poctivo si vykonávajúcich svoju prácu, a tých pozdravujem a prajem pekný deň.
