Už je to raz tak, zo stratou snehu čakáme, že objavíme krásu zelenej trávy. Len tej zelenej tráve niečo bráni k vyniknutiu - napr. fľaša od kofoly, nedojedená treska, nákupná taška, či blatník z esky. A tak to už raz bude asi aj pre niekoho normálne, a možno sa o tom začnú učiť aj deti v školách, že čo príde, keď zmizne sneh? No predsa plastyyyyy, taškyyyyy, fľaškyyyy a tak.
No čo, takí sme, netrápi nás, že si sami robíme bordel, z bývalej modrej planéty sa stáva úplne iná planéta a absolútne nás netrápi, čo generácie po nás, však my tu už nebudeme. A tak si pekne serkáme do vlastného hniezda. Neviem, možno chceme vyskúšať či zasadením fľaše nám nevypučia ďalšie malé pol litrové. Ale to mi príde asi tak, ako keď V podivuhodných dobrodružstvách vojaka Čonkina skúšali skrížiť paradajky so zemiakmi. Chceli získať zemiaky a paradajky naraz. Výsledkom bolo to, že rastlina mala podzemnú časť z paradajky a vrchnú časť zo zemiakov.
No a to som len na západnom Slovensku, ale keď sa presuniem do Tatier, tak bohužiaľ je to presne to isté. O odpadky sa tam môžete kľudne potkýnať a vyberať si, či vám je bližšia slovenská alebo americká kultúra. Obzvlášť sa veľmi dobre hádže z mostov, takže brehy riek vyzerajú priam unikátne a čo všetko je tam človek schopný hodiť je až na pováženie, či je to vlastne v ľudských silách.
Ale však jasné, na konci roka to zas prikryje sneh a je po probléme, tak načo to vlastne vyťahujem...
