Nehovorím, že sa hrá perfektný, prepracovaný hokej. Chybujú tam všetci, hráči, rozhodcovia, tréneri, diváci. Ale majú odpustené. Tento rok sa mi zdá, že na ľade nechávajú momentálne maximum. A navyše, chyby nerobí iba ten, kto nič nerobí. Páči sa mi to – diváci sa tento rok prebudili, tak ako dávno nie, o čom svedčia aj návštevy štadiónov. Je to aj dokonca kultúrnejšie, pravda nie však ešte kultúrne, ale akosi nepočujem tento rok toľko nadávok (alebo sú ruchové mikrofóny tak dobre postavené J ).
Ja viem, základná časť je vždy rozpačitá, ale či sa pozriem na NHL alebo Českú ligu, je to to isté. Napínavé sú posledné kolá a play-off. Tento rok už aj ¼ finále malo slušnú úroveň, hlavne vďaka Martinu. Človeku až bolo ľúto, že nemôžu postúpiť aj oni. Moji rodáci z Popradu už vypadli na začiatku, ale Košice zaslúžene postúpili. Vlastne každé mužstvo doteraz zaslúžene postúpilo, a už je jasné, že aj finále bude obsadené tými správnymi mužstvami.
Nebudem tu rozoberať, že sa hrá neviem aký útočný, obranný, silový, technický hokej, že tréneri preferujú pressing alebo útoky po krídlach so stiahnutým stredovým hráčom alebo krídlom, koho to zaujíma??. Mňa vôbec nie. Pre mňa má hokej jednoducho spád a teším sa na každý jeden. To je pre mňa to podstatné. A keď už aj môj otec sadá pred telku a pozerá extraligu, tak niečo na tom už musí byť.
Nech si každý vraví čo chce, mňa to tento rok baví.
Aby som bol trošku aj osobný, potešilo by ma, keby to tento rok vyhrala Skalica. Mám rád, keď Dávidovia porážajú Goliášov. A Skalica sa mi zdá tento rok ako najhokejovejšie mesto. Až sa čudujem, ako pár ľudí dokáže poblázniť celé mesto na čele s trénerom Oremusom a Žigom Pálffym. Ale však každé mužstvo má niečo do seba, uvidíme doprajem každému.
Paralelne sledujem na ČT aj české semifinále a hokej je tam samozrejme výborné, ale chýba mi tam nejak tie tohtoročné slovenské emócie, alebo ako to nazvať. Príde mi to nejaké neosobné. Alebo, žeby to správne slovo bolo, že u nás je to viac živelné??. Asi to je to najlepšie slovo.
Rozbory, analýzy po prípadných úspechoch a neúspechoch nechám na „odborníkov“.
Mne je to jedno, pretože....
.... Nech si každý vraví čo chce, mňa to tento rok baví.
PS: Keby snaha bola otázkou prežitia, prežila by polovica.
