...všetko mi to prišlo, ako keď hrá futbal starší brat s mladším a rodičia mu prikážu, aby trochu nechal hrať aj toho mladšieho, aby sa nerozplakal. Ten mladší je naoko vyrovnaným súperom, len ten starší brat občas trochu pridá a strelí si len tak pre srandu gól, a potom ho to už tak ani nebaví, ale musí vydržať kvôli mladšiemu bratovi do konca. Priznám sa, ja som vydržal len 30minút, potom som prepol a pozeral ako Mourinho neveril vlastným očiam, čo sú schopní jeho Galácticos zahodiť. To už by hádam premenil aj náš mladší žilinský brat. Asi im z toho gélu, čo majú na vlasoch stieklo niečo aj na kopačky.
Apropo, pri žilinskom zápase dostali inú dimenziu aj úvahy o vstupnom. Mám pocit, že od rozhorčenosti a nahnevanosti to prešlo do trápnosti nastaviť takéto vstupné. Teraz ma to rozosmieva, ako vie podľahnuť niekto vlastnému velikáštvu. V podstate celé žilinské vedenie sa týmto celkom pekne strápnilo a hádam sa z toho do budúcnosti poučia.
Veľký brat žilinčanov sledoval, včera až priveľmi.
