Ako som rozmrzený zaspával alebo ako sny dokážu pomôcť

...že práve spánok bude vyslobodením z tejto únavy. Ale...
Ale to by som nemohol byť človek, ktorému sa snívajú, také živé sny, že niekedy sa až bojí zaspať.
Takže s Andrejom Šebanom zaspávajúc, alebo sa už budiac (ktohovie) som sa ocitol s frajerkou a ešte nejakými ľuďmi v podniku, práve odchádzajúc. Ešte sme niečo dojedali a platili, už sme boli v aute, keď tu majiteľka začala presviedčať, aby sme ešte ostali. Ja som už naštartoval, ba dokonca som sa aj pohol. Vtedy sa všetci rozhodli, že ešte treba počkať.

Naštval som sa po prvýkrát. (vchádzam do 1. stupňa nasr....)

Nemal som inú možnosť, ako vrátiť sa s nimi do podniku, a v tom ako sme prekročili prach krčmy, ocitli sme sa doma, chvalabohu. Keď to zistili aj ostatní, tak mi oponovali, že sa tam musíme vrátiť. Tu som už oponoval, že nech si idú a mňa nechajú už tak. Ocitol som sa sám doma. Reku, kto do Teba kameňom, Ty do neho polievkou. Tak sa za tie dve hodiny čo boli preč uvaril kuraciu polievku. Keď som dovaril, nachvíľku som si zdriemol. Po prebudení som zistil, že už sa vrátili, a.....a polievky niet. Zrazu sa tam ocitol aj majster z práce, frajerkin brat, spolu s ostatnými....to asi aby mi nebolo ľúto. Pri pripomienke, že mi mohli predsa len niečo nechať, sa mi dostalo uštipačných poznámok, že: „No, konečne sa prejavil“

Naštval som sa po druhýkrát. (2. stupeň nasr....)

V nádeji, že ma aspoň moja polovička pochopí, som išiel za ňou, že či sa nejdeme aspoň prejsť. Vyskočila na mňa, že jasné jasné, len urobím zo seba človeka a ideme. Po polhodine som sa začal zaujímať kde je, keď som ju našiel chrápala. Pri otázke tak čo je, sa na mňa oborila s vetou: „ Daj si pohov hlava, krku sa chce spať!!!“

Naštval som sa po tretíkrát (3. stupeň nasr....)

Už som to všetko zabalil a pomaly som sa plazil po izbe. Vynoril sa zrazu jej brat, ktorý nápadne pripomínal môjho bývalého spolubývajúceho z výšky, s ešte jedným členom. Že už mi odpustili a berú ma na pivo, keď chcem, tak konečne predsa len radostné rozuzlenie.....
....Trt baraní. Pri výťahu mi zahlásili, že na stole majú položené tyčinky a keď ich nestihnem doniesť, tak ma nečakajú, lebo ich dole čaká auto.

Naštval som sa po štvrtýkrát. (4. stupeň nasr....)

Koľko môže byť ešte tých stupňov??? Nezistil som to, lebo som sa chvalabohu prebudil. Čakal ma nákup v potravinách. Šilt som si zarazil hlboko do čela, aby nikto nemohol vidieť, ako stále nemôžem pochopiť čo to mne sa?, ako sa to? Prečo? A s kým to??Stáva sa. Vďaka Bohu za sny, vlastne účel splnil, to čo som si mohol vyvŕšiť na ľuďoch, som si už odbil v snoch. A tak stále môžem tvrdiť, že sa mám výborne.

PS: Niekedy aj snívate, aby ste len preboha nesnívali