A čo som si to vlastne uvedomil??, No nič svetoborné, iba to, že polka prázdnin je už za nami. A zrazu prišiel na mňa sentiment. Ako bolo možné, že dva mesiace nám boli ako ďeťom málo, že preleteli ako jeden deň?? Asi jednoducho. Keď si len spomeniem. Dni sme trávili pred školou na ihrisku. Najprv ráno niečo zjesť. Väčšinou tradičná strava „chleba s maslom“. Potom už do pivnice po bicykel. Stará dobrá „Eska“. Tmavomodrý spoločník môjho detstva bolo treba naložiť. Na zadný blatník išla basketbalka, na držadlá tenisová raketa a nejaká voda, po vreckách tenisové loptičky a do jednej ruky ešte futbalka. Najlepšie bolo ísť ešte pred deviatou, to sa potom mohlo stať, že by už nebolo mieste na ihrisku. Jeden tenisový kurt, štyri basketbalové koše v rôznych výškach zavesené na telocvični a hádzanárske ihrisko. A poviem Vám, to nebol takýto týždeň ale celé prázdniny, neviem čo to v nás bolo ale vydržali sme celé leto. Chvalabohu, že rodičia chodili do roboty, to ma nikto nenaháňal, aby som bol o dvanástej na obede, aj keď povedané mi to bolo, aaale, čo tam po tom, koho už jedlo zaujíma, však ja odídem a potom zas nebudem mať miesto na hru. Ale väčšinou sme sa podelili. Domov sa vlastne chodilo len na záchod a ošetriť všetky rany a odreniny a ešte tá slávna veta nás volala domov: „ Mamkaaaaa, mamkaaaaa ja som smädný ............ a aj Peťo s Majom suuuuuu.“ Hrali sme prvé wimbledony (ja som bol agassi J ) a hral som proti lendlovi, ivaniševičovi, beckerovi, edbergovi, mečířovi alebo samprasovi. No kto si to môže povedať. Ešte sme ani netušili, čo znamená slovo streetball a my sme ho už hrali no a vtedy chcel hrať každý za Chicago bulls. Ale najviac sa hral asi futbal, tam to je tiež rovnaké ako dnes, akurát naše idoly sa už vystriedali, keď si spomeniem na tie mená Moravčík, Maradona, Waddle, Plat, Gasgoine, Cantona, Dasajev, Romario, Dunga či Baggio alebo bratia Laudrupovci, no hral celý svet. V takomto kozmopolitnom československu sme vyrastali. Beda, ak zapršalo, to sa potom išlo k televízorom , však aj klasika musí byť, ale bol tu ešte náš slávny ping-pong, dostihy a sázky a boli už aj prvé počítačové konzoly. Aj keď som bol jedináčik, leto som skoro nikdy nebol sám. A keď vyšlo slnko, to som už na esku pribalil aj metlu na vyčistenie od mlák. Víkendy sa nám až tak nepáčili, lebo to dospeláci boli doma a stále sa im niečo na nás nepáčilo. Ešte že mobily neboli a my sme sa mohli odpratať na naše ihrisko a mať kľud. A povinnosti?? Ale mami, však mám zaslúžené prázdniny až na jednu. V nedeľu do kostola. To bolo revu pri prebúdzaní, že ja chcem ešte spať J. No a keď sme pri nedeli nemôžem zabudnúť na Od Kuka Do Kuka. To som nemohol vynechať. Hmmm boli časy boli ale sa minuli. Chvalabohu. Bolo toho akurát. Ale vtedy nám to bolo málo.
Dnes som rád, že mám aspoň dva týždne dovolenky v lete a teším sa, že nachvíľu prídem domov za mamkou a ocom. Keď si ešte spomeniem, aký som mal veľký problém povedať mamka, keď som bol deckom, a prečo mi oco furt keď som s kamarátmi chce dať pusu, keď ide z roboty, však ja som už veľký J, ale to inak nabude ani s mojimi deťmi. Teším sa na Tatry, aspoň jeden dva výlety do Tatier. Stretnúť kamarátov z destva i novších. Ináč Palo, dúfam, že sa ťa nejak dovolám, bo sa nám to nejak nedarí posledné dni, a ja sa chcem dohodnúť kedy ideme do Tatier. Trošku si oddýchne odo mňa frajerka, ja od roboty, vyčistím hlavu a potom sa už vrátim naspäť do robotky, lebo potom už aj tá mi začne chýbať, ale o dva dni nastáva čas na oddych. PS: Asi si kúpim horalku a milu, namastím chleba s maslom, poviem mamke nech mi vynadá, že nič nejem a urobí mi grisik (krupicu) a pustím si Funesa, tak ako kedysi J To ja som až taký sentimentálny???? No čo už J )
