Ten pocit, ked sa niečo pokazí, niečo nevyjde podľa predstáv...
Asi sme si uz zvykli, že sa niekto postará, alebo častejšie, že aj nie, o nás, čo sa týka nášho bývania a najmä jeho okolia a služieb. Väčšinou sú medzi blokové verejné priestory v úbohom stave, akoby čakajúce na nejaký popud na zlepšenie, skrášlenie asi z inej galaxie. Zanedbaná zeleň, akiste ale pokosená, s alergickými lietajúcimi ihličkami, útočiacimi na chemicky poškodené pľúca miestnych obyvateľov. Pokosená vyschnutá, prašná, torzovitá zeleň, bez životodarného humusu, bez hmyzu, včiel, bez ich potravy, kvetov, bez vody, čo táto odišla spolu s kosením. Zhasínajúci biologický život, prerušený cyklus života a kolobehu prírody, v dôsledku toho choroby, trápenia, málo prostého, obyčajného pohybu. Život okolo nás chápaný ako dodatková a nicotná pridaná hodnota, dobrá tak akurát na parkovanie, bezútešný panelákový výhľad na skladišti ľudí, pulzujúcich medzi prácou a oddychom s náročným konzumným životom, čo nevníma nič okrem seba. Iste sú tu tlaky zo strany investorov neľútostne zabrať každú nezastavanú lúčku medzi stromoradím panelákov, tlaky automobilizmu zabrať komunikácie, ukrojiť si z chodníkov a deti, rekreantov, obyvateľov vystrčiť zo sídlisk. Následne pompézne plány mesta či jeho častí na záchranu toho, čo tu ešte zostalo, plánmi na výstavby športovísk, dobrých šancí na ulomenie si z finančného koláča. Lenže to má chybu. Štadióny sú profesionálneho charakteru, sú najmä pre záujmové kluby, sú neobyčajne nákladné, potrebujú rentabilitu, návratnosť investícií. Sú organizované a sústredené do nadokrskového občianskeho vybavenia, vyžadujú prepravu, organizovanie času použitia, harmonogramy, opateru, údržbu, náklady na chod zariadenia.
Ale čo tak ihriská pre bežné vybehnutie si za loptou, bežné plochy pre detskú tvorivosť, oproti paneláku, či za ním, parčíky pre malé deti, dôchodcov, pre podvečerné či víkendové aktivity, bežecké chodníky, prepojenie na toľko obkecávanú tému cyklochodníkov, a zabudnutú, na ktoré už v mestskej pokladni nezostalo ani na farby, nieto ešte miesta na diskusiu, dialóg, návrhy riešení, koncepcií a v neposlednom rade na zahrnutie do hlavnej myšlienky pri tvorbe územného plánu, čo nám tu na hanbu ustrnul a nerieši sa už piaty rok. Čo tak multifunkčné priestranstvá, ktoré pozná staršia generácia. Nik do nich nič neinvestoval a deti vtedajšej doby boli šťastné, veselé, zdravé, otužilé, kamarátske, tvorivé, samostatné. Chlapci improvizovali s tehlami namiesto futbalových braniek, dievčatá sa chichúňali pri skákaní so švihadlami či pri hre na sklíčka a všetci sa dobre bavili pri schovávačkách, pri kresbách na chodníkoch. Všetci sa vešali na prašiakoch, naťahovali pri vešiakoch na bielizeň. Hrali sa karty, kamienky, guličky, vybíjané, badminton, ping pong. A rodičia mali vždy problém rozjarené deti dostať k večeri. Komunita sa poznala, veď deti chodili do rovnakej školy, družiny, pomáhali si pri ochorení, veď bývali vedľa seba, rodičia sa poznali nielen na rodičovských schôdzach a pri nákupoch. Poznali, sa pomáhali si, boli na to aj odkázaní. ....
Horký je ten pocit, keď sa niečo pokazí, niečo nevyjde podľa návrhu projektu ... uspokojiť sa s polovičatou robotou nie je už dlhšie udržateľné... Ostáva jediné: To pokazené proste treba opraviť, dôstojne, funkčne, pre benefit susedstva ... jediná lastovička predsa leto nerobí.
Preto ak sa doteraz a aj dnes javí, že jedinou cestou ako súčasný nevábny stav ihriska na Markušovej ulici v Košiciach napraviť , je práve prebiehajúce hlasovanie občanov v rámci participatívneho rozpočtu, tak túto príležitosť je treba využiť a zabojovať.
Verím, že oslovím týmto článkom všetkých obyvateľov dobrej vôle najmä v Košiciach a prosím ich o zahlasovanie za Doplnenie herných prvkov pre inkluzívne ihrisko na Markušovej ulici v Košiciach , ktoré má za cieľ poskytnúť aktivity a vyžitie aj zdravotne postihnutým deťom a ich rodinám v Košiciach. Možno práve preto, že nie som politik, mi osud tejto skupiny obyvateľov nie je ľahostajný .
Hlasovanie prebieha do 13.februára na nasledujúcom linku
https://napadprezapad.hlasobcanov.sk/all-projects
Posielanie SMS je bezplatné.
Ďakujem za prečítanie článku, prípadné jeho zdieľanie a podporu aj formou SMS pre toto ihrisko.
Záverom vyberám úryvok z textu môjho článku z roku 2019 :
"Môj návrh do predmetnej lokality počíta s moderným detským ihriskom, ktoré by však nebolo iba obyčajným „ žihadielkom z Lidl“, ale malo by zakomponované aj hracie prvky pre deti so zdravotným postihnutím a bolo by riešené v úrovni bezbariérovosti. Tak napríklad by tam bolo vyvýšené pieskovisko, alebo bezbariérová trampolína, či sieťová hojdačka... navrhla som samozrejme klasické hojdačky, šmýkalku či ping pongové stoly ako aj besiedku na posedenie či hru. Samozrejmosťou by boli lavičky, odpadkové koše, oplotenie pieskoviska a jeho ochrana existujúcou zeleňou či plachtami... prístup je zabezpečený existujúcimi chodníkmi a celý priestor ihriska môže byť na piesku a s bezpečnou gumenou dlažbou. Prvky môžu byť vzájomne oddelené trvalkami, napr.živým plotom z ibišteka."
https://blog.sme.sk/horrocks/nezaradene/napad-pre-zapad
