Skúmam menu. Hľadám čosi veľkoobjemové, osvedčené, pre všežravca. A tu mi padne do oka on, hviezda stužkových, šampión receptuálnej blbuvzdornosti, „Gordon blue“ - jedlo s chronicky najkomolenejším názvom v našich končinách, známy aj ako Cordon blue, alias Gordon bleu. Nepodceňujúc čitateľa, tipujem, že väčšina vie zhruba približne to, čo aj ja: prvé i druhé i tretie meno je nesprávne. Z minimálne štyroch variánt je korektná jediná – Cordon Bleu.
Ts ts ts... koľko Gordnov a Blueov možno v našej domovine postretnúť dennodenne. Predsa už každé gurmánske dieťa musí dávno vedieť, že ide o chronickú chybu. Krútiac hlavou nad stavom gastronomického povedomia všetkých automechanikov, ktorí usúdili, že otvoriť si reštauráciu je dobrý nápad som si však odrazu uvedomil, že viem, prečo nie Gordon blue, ale neviem, prečo áno Cordon Bleu. Ak dovolíte, podelím sa o naštudované fakty, nech sa chmáry bludov roztopia v lúčoch osvety, ktorú konám v dobrej viere, že my, bonviváni si o jedle vždy radi zamudrujeme.
Niet exaktného historického dôkazu o tom, komu prvému napadlo napchať do rozklepaného rezňa šunku a syr. Možno to boli Frankovia, možno Galovia, a možno ich to naučili Rimania. Isté ale je, že v roku 1895 madame Marthe Distel začala vydávať týždenník „La Cuisinière Cordon-bleu“. Išlo o publikáciu, v ktorej sa špičkoví kuchári tej doby delili s čitateľmi o svoje recepty, rady a kulinárske zážitky. Jej názov sa odvodzuje od francúzskeho rádu rytierov zo 16. storočia, elitnej spoločnosti volanej „Cordons-bleu“ podľa poznávacieho znamenia, ktoré nosili na oblečení, širokej modrej stuhy. Dnes je Cordon Bleu jednou z najprestížnejších kuchárskych škôl na svete.
Záhada Modrého Gordona teda nie je žiadnou záhadou - názov jedla pochádza od jedného z publicistov gurmánskeho týždenníka. Mimochodom, pôvodná receptúra neráta s kuracinou, ale teľacinou, a namiesto eidamu „sa má“ použiť ementál. Ale to už sú len drobné nezrovnalosti.
Relatívne.
Tiež si miesto vopcháčika radšej objednám hot-dog. Veď, ktovie, čo by mi inak pristálo na ruke.
