Jednoducho tých novelizácii už bolo dosť, nebudem ich vypočítavať, pretože čitateľa by to aj tak nezaujalo. Posledná vážnejšia novelizácia Tr. Zákona a Trestného poriadku bola uskutočnená zákonmi č. 300/2005 Z.z. a 301/2005 Z.z. Ihneď po ich zavedení do praxe sa objavili trhliny, ktoré sa tykali nedostatočnej právnej úpravy alebo umožňovali nejednoznačnú interpretáciu a pod.. Za chodu sa tieto zákony dotvárajú a tiež sa už novelizovali. Vznikli problémy aj ohľadom väzby. Na slobodu sa dostali nebezpeční zločinci. Tu už by sme sa nemali dať pomýliť, že to spôsobili len nekvalitné zákony. Vo väčšine prípadoch zlyhal ľudský faktor. Na tomto mieste musím vysloviť názor, že na Slovensku je trestné konanie komplikované, časovo náročné a tým je aj drahé. Spomeniem vyhlášku č. 648/2008 Z.z. Ministerstva vnútra SR o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom
vyšetrovaní s účinnosťou od 1.2.2009.
Touto vyhláškou sa rozširuje okruh policajtov na vykonávanie procesných úkonov. Mám vážne pochybnosti, že toto prinesie kvalitatívnu zmenu do predsúdneho konania. Tie experimenty, ktoré sa dejú v policajnom zbore na tomto poli, či už legislatívne alebo organizačné v posledných rokoch len zhoršili kvalitu tohto štádia konania. Prokuratúra ako hlavný garant zákonnosti predsúdneho konania, by mala k takým zmenám zaujať svoj postoj, nedovoliť nič čo by zhoršovalo kvalitu trestného procesu v tomto štádiu trestného konania.
Čerešničkou na torte týchto dní sú dvaja predstavitelia a to exminister Daniel Lipšic a súčasný minister spravodlivosti Štefan Harabin. Tu musím jednoznačne povedať, že vrahom sa musia ukladať tie najprísnejšie tresty. Nie som za také legislatívne úpravy trestných kódexov, aké boli prijaté za D. Lipšica, ktorými sa ohurovala celá verejnosť. Jedna sa o trikrát a dosť a ďalšie prípady zvyšovania trestov. Aj odborníci zo zahraničia sa k tomu postavili negatívne. Nikto mi nevyvráti názor, že krátky a rýchly proces, primeraný trest a okamžitý nástup do výkonu trestu odňatia slobody, prípadne aj do najprísnejšej nápravno-výchovnej skupiny je najlacnejší a najefektívnejší spôsob ako zabezpečiť prevýchovu páchateľa. Inak povedané, je cesta vysokého trestu / mimo vrážd /, ktorému predchádza zdĺhavý proces, stojí to veľké peniaze, páchateľ je odsúdený po piatich alebo viac rokoch na trest odňatia slobody, tá správna.?. Plní to ešte prevýchovný účel ? To ťažko. Slovenský daňový poplatník má jedno z najvyšších daňových zaťažení v Európe. Môžeme, páni na plecia daňových poplatníkov ešte viac nakladať ? Ja na mieste ministra, by som jednoznačne zvyšoval tlak na efektívnosť a hospodárnosť trestného konania. Potom by prišla aj rýchlosť a kvalita. Dlhoročné tresty neznamenajú aj vysoký efekt. Toto všetko my občania musíme zaplatiť. Netreba ľudí s kriminalitou strašiť, ale treba proti kriminalite efektívne bojovať. Pre verejnosť by bolo veľmi zaujímavé, keby sa tak porovnal trestný proces na Slovensku s ostatnými vyspelými štátmi Európy a potom by sme videli, že kde sa nachádzame. Tak čo na to páni poviete, dokážete to urobiť a zverejniť ? Myslím si, že to tak skoro nebude.
Raz dĺžku väzby skracujeme, ale keď nedokážeme určitého zločinca po dlhom čase odsúdiť a posadiť do väzenia, potom väzbu predlžujeme. Je na mieste moja otázka. Toto je tá cesta, ktorou sa má uberať moderné trestné konanie na Slovensku ? Niet pochýb, že týmto smerom kvalita trestného procesu nevedie. Dokazuje to aj skutočnosť, že novelizujeme, novelizujeme a ďalej budeme, pričom to už nie je o kvalite, ale vždy sa niečo napravuje. Veci je treba riešiť od podstaty, povrchová úprava nestačí. Je to ako keby sme chorému človeku obliekli nové šaty a dúfali, že to zlepší jeho zdravotný stav.
Ostáva mne aj ostatným v tejto spoločnosti veriť, že experimenty jedného dňa skončia a začnú sa riešiť veci takpovediac od podlahy.
