V tomto príspevku sa chcem vyjadriť k odborným a niektorým právnym stránkam policajnej problematiky. Autor je bývalý policajt, ktorý prednedávnom odišiel do výslužby. Odslúžil celkom 32 rokov. Pracoval prakticky na všetkých výkonných pracoviskách a na všetkých úrovniach. Z toho 20 rokov bol radovým pracovníkom a ostatné roky aj funkcionárom. Absolvoval všetky rezortné vzdelania potrebné na výkon funkcie. Má ukončenú PF UPJŠ Košice. Myslím si, že tieto skutočností ho dostatočne predurčujú, aby sa mohol fundovane vyjadriť k súčasným problémom / profesionálnosti, odbornosti - neodbornosti / v Policajnom zbore.
Viacerí poprední funkcionári v PZ predkladali v minulosti, hovorme tomu „projekty" , ktoré mali celkove zvýšiť kvalitu v policajnom zbore, nevynimajúc z toho niektorých horlivých krajských riaditeľov. Všetko to bola a je len simulácia niečoho, dymová clona, len nie realita a skutočná pravda. Základným a rozhodujúcim elementom súčasného stavu je skutočnosť, že policajtom chyba základná prax, potrebné skúseností na výkon svojej funkcie, policajné návyky, miestna a osobná znalosť a kladný vzťah k práci. Dnes nie je ničím výnimočným fakt, že dvoj - trojročný policajt alebo aj menej ročný, bez patričnej praxe a skúseností už pracuje na krajskom riaditeľstve alebo dokonca na prezídiu. Toto neskutočne kriví charakter mladých policajtov a ich vzťah k poctivej robote. Nevie malú násobilku, ale už chce počítať „ integrály". Týmto spôsobom len ťažko môžu v policajnom zbore vyrásť skutoční odborníci. Rovnako sa to týka vyšetrovateľov a poverených policajtov. Tomu hovorím rýchlovýkrm „odborníkov" / brojlery / v PZ. Výsledkom takejto pokrivenej personálnej politiky je neodbornosť, neprofesionálnosť a neúcta ku svojmu povolaniu. Je dosť potom takých, čo v zbore zotrvávajú kvôli zárobkom a ďalším výhodám. Čiže, prestať sa vznášať vo vesmíre, zísť dole na zem a nič len začať robiť skutočnú poctivú policajnú robotu. Technika pomáha policajtom pri ich činnosti, ale skutočná policajná robota sa robí na ulici. Dnes vidieť uniformovaného policajta, kriminalistu alebo nedajbože vyšetrovateľa v teréne je skoro zázrak. Pomaly z aut už ani nevystúpia. Bezprostredný kontakt s ľuďmi sa nedá nahradiť žiadnou technikou, platilo to v minulosti a bude platiť aj v budúcnosti.
Z hľadiska právneho je chybou, keď minister vnútra môže policajta odvolať z funkcie bez udania dôvodu. Poctivých policajtov to zneisťuje. Považujem to za nesprávne, dá sa to aj zneužiť.
V poslednom období a tiež v minulosti sa často poprední predstavitelia ministerstva vnútra, snažili umelo rozšíriť kompetencie inšpekcie ministerstva vnútra. Bolo to vtedy, keď sa spochybňovala / hlavne spolitizovaním / zákonnosť vyšetrovania medializovaných káuz. Určité kauzy sú známe, známe sú tiež vyjadrenia predstaviteľov ministerstva vnútra. Aj menej študovaným je známe, že len dozorový prokurátor je tou osobou, ktorá má právo skonštatovať, či vyšetrovanie bolo zákonné lebo nie. Tlačiť inšpekciu ministerstva vnútra do prešetrovania postupu orgánov činných v trestnom konaní, je porušením zákona / Trestný poriadok /. Inšpekcia by takto preverovala aj činnosť dozorového prokurátora, čo je absurdné.
Nové vedenie PZ, hlavne Prezident Policajného zboru si položil látku veľmi vysoko. Roky sa policajný zbor niekde potáca, preto postaviť ho na nohy si bude vyžadovať veľké úsilie. Veľa úspechov.........
