Niet sa čomu čudovať, keď spravodajské služby riadia ľudia totálne neznalí problematiky ! Keď počúvam tie balasty, neviem či mám plakať alebo sa tomu jednoducho smiať. Plač je skôr na mieste, pretože poukazuje to na biedu týchto zložiek v našom štáte. Politici sa neskonale čudujú, že ako to funguje, ale kto keď nie oni to takto zariadili ?
Aby niekto mohol kvalifikovane do činnosti spravodajských služieb alebo jednoducho do operatívnej práce hovoriť, musí mať za sebou dlhoročné praktické skúseností z operatívy napr. v kriminálnej polícii alebo zo spravodajstva.
V tejto kauze nie je potreba analyzovať metódy, formy a prostriedky, ktoré využívajú tieto zložky. Pozastavujem sa nad výrokmi politikov, aj ďalších, že čo si to dovoľujú spravodajské zložky, keď ich odpočúvajú a pod.. Ja nepoznám zákon, ktorý by zakazoval alebo vyňal z činnosti spravodajských služieb politikov alebo iné osoby. Žiadny politik / ani iná osoba / si nemôže osobovať právo „nedotknuteľnosti". Keď je Slovensko tak proklamovaný právny štát, tak podľa práva. Predmetom záujmu môže byť každý. Okrem slabej informovanosti o tejto problematike, často počujeme aj pochybné právne interpretácie. Vyznieva to tak, že spravodajské služby by mali svoju činnosť zameriavať len na „tých dole" nie na tých vysokopostavených. Hoci dobre vieme, že kde je najväčšia „priepasť", v ktorej sa strácajú verejné financie. Spravodajské služby riadia politici. Výstupy - informácie od týchto zložiek využívajú politici a vysokopostavení ľudia štátneho aparátu, ale ako to v praxi vidíme, nie vždy na prospech verejný. Oprávnene sa domnievam a je to všeobecne známe / aj z minulosti / zneužívanie týchto zložiek na politické boje a ochranu „vlastných" záujmov. Doposiaľ sa nikto nepokúsil o radikálnejšiu zmenu tohto stavu. Poslanci / bez urážky / nemajú na to, aby dokázali držať tieto zložky pod kontrolou.
Úplne iná rovina je, a teraz to príde, že na akých podkladoch - informáciách sa vykonávalo operatívne rozpracovanie a aké podklady a zdôvodnenia predložila tajná služba ku žiadosti o nasadenie informačno-technických prostriedkov / odposluchov /, tiež či sa to týka predmetu jej činnosti. Toto považujem za jadro problému. Sudca, ktorý na základe takých podkladov rozhoduje, či súhlas dá alebo nie, nemá to jednoduché. Nechcem sudcov obhajovať, nie je to môj štýl, ale sudca nemá možnosť od stola preveriť dôveryhodnosť predložených materiálov. Iná situácia je, keď žiadosť o odposluch je odôvodnený napr. obchodovaním so zbraňami, krádežou vojenského materiálu, objasňovaním výbuchu a pod.. Objektívnosť / event.. neobjektívnosť / podkladov, resp. vykonštruovanie operatívnej situácie, môže vyvolať následky trestnej, prípadne disciplinárnej zodpovednosti pracovníkov spravodajských služieb. V ďalšom slede by mohla podľa okolností nasledovať politická zodpovednosť.
Spravodajské služby sú infiltrované v celej štátnej sfére, v médiách, noviny nevynímajúc. Nevylučujem ani spravodajské hry, ktoré sa dajú odhaliť len osobami znalými tejto problematiky. Keďže spravodajské služby riadia politici / politickí nominanti / nemôžeme sa ničomu čudovať, vždy to bude mať pach politiky.
Bude tu veľa kriku, ale k podstatnej zmene nedôjde, vyhovuje to všetkým !
