Politické strany rozbehli skutočne „vecnú a vysoko odbornú" debatu na tému, že kto bude novým generálnym prokurátorom. Nepočuli sme, ani nebudeme počuť skutočnú odbornú diskusiu o odborníkovi na tento post. Tento cirkus má vysokú výpovednú hodnotu. A to takú, že sa tu nejedná o to, aby bol na čele prokuratúry odborník a človek vysokých morálnych kvalít, ale aby to bola osoba, ktorá bude po ruke politickým záujmom. Páčil sa mi istý výrok generálneho prokurátora, ktorý na otázku novinárov, že prečo nekoná vo verejne známych kauzách tunelovania verejných financií, odpovedal, že písomne mu nikto nič neoznámil. Taký výrok je skutočne hodný generálneho prokurátora. Nemusíme byť ani právnici, aby sme vedeli, že orgány činné v trestnom konaní / patrí tam aj prokurátor / sú povinné konať, ak sa dozvedeli o podozrení zo spáchania trestnej činnosti akýkoľvek spôsobom. Prokuratúra sa často stavia do roly mŕtveho chrobáka.
Jedinečná a nezastupiteľná úloha prokurátora je dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní. Z profesionálnej praxe viem, že napr. do vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania hovorí každý kto má, prepáčte mi za výraz, v zadku dieru. Nie je nič výnimočné, že napr. voči vyšetrovateľovi služobnými funkcionármi sú vyvodené disciplinárne opatrenia za to, že nezákonným spôsobom postupoval vo vyšetrovaní toho ktorého prípadu. Z ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že jedine prokurátor a nikto iný nemôže posudzovať zákonnosť / nezákonnosť / procesných úkonov. Niektorí služobní funkcionári PZ, útvar kontroly, prípadne inšpekčná služba si osobujú posudzovanie zákonností pri vykonávaní procesných úkonov. Prokurátor sa tvári, že sa ho to netýka, hoci opak je pravdou. Toto považujem aj za dehonestáciu prokurátorského dozoru. Zákon skutočne dáva prokurátorovi veľké právomoci, ale on sa správa ako keby ich ani nepotreboval. V niektorých krajinách, napr. vo Francúzku idú až tak ďaleko, že prokurátor dáva hodnotenie na vyšetrovateľa / podľa kvality jeho práce / služobným funkcionárom, ktoré je podkladom pre odmeňovanie alebo povýšenia. Kritizujeme prácu súdov, ale aká je kvalita prípravného konania ? O spokojnosti tu nemôže byť ani reči. Prokuratúre by malo záležať na tom, že aké je postavenie a zaradenie vyšetrovateľa v organizačnej štruktúre policajného zboru. Vyšetrovateľ je ten kto zhotoví výrobok a prokurátor ide tento výrobok predať. Pokiaľ postavenie vyšetrovateľa je chabé aj výrobky budú takej kvality. Prokurátor a vyšetrovateľ / ako som poukázal na príklade Francúzska / musia tvoriť jeden tím. Postavenie vyšetrovateľa sa v štruktúre policajného zboru sústavne zhoršuje po každých parlamentných voľbách. Nedá sa jednoducho pochopiť, že prečo prokuratúre nezáleží v akých podmienkach ich „ robotníci" pracujú. Tu vidím aj dôvod, prečo niektoré závažné kriminálne prípady ostávajú nedoriešené / nevyšetrené / alebo sa vyšetrujú nekonečne dlho. Nemôže sa tak naplniť ani zákonom sledovaný účel trestného konania, t.j. aby boli všetky trestné činy náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní. Jedine prokurátor je tým orgánom, ktorý rozhoduje o zákonností / nezákonností /, prípadne iných otázkach v trestnom konaní a nikto iný.
Neviem čo na to minister vnútra. Otázka znie : komu to je na prospech ? Odpoveď : páchateľom trestných činov. Verejnosti sa podsúvajú len príjemné veci - hrozienka z koláča, pritom realita je iná.
