V súčasnej dobe pozorujeme situáciu, že politici, ktorí sa po týchto voľbách dostali k moci, v predchádzajúcom období sa pekne / ako snehuliaci / nabaľovali na štátnych zákazkách. Radili, konzultovali, analyzovali a my „neschopní" im ešte takto ťažko zarobené peniaze, údajne závidíme. Medzi nami dievčatami povedané, vyciciavali štátny rozpočet. Teraz za „odmenu" sa z nich stali štátni tajomníci, ministri alebo iní vysokopostavení funkcionári štátneho aparátu. Už majú skúseností ako „zveľaďovať" verejné financie. Poukazovalo sa na exministerku Tomanovú a jej podriadenú - štátnu tajomníčku ako si „ privyrábali" ku svojmu biednemu platu. Keď týmto politikom povieme, že zarábali na štátnych zákazkách, pohotovo nám odpovedia, že zákon vo výberovom konaní v ich prípade porušený nebol. Títo novodobí zlatokopovia si myslia, že tento národ, prepáčte mi za výraz „ seno papa" a len oni prekypujú múdrosťou. Prečo sa táto skupina orientuje na štátne zákazky a nie na súkromný sektor ? Odpoveď poznáme. Poviem vám príklad a dôkaz ako to vlastne funguje. Určite ste sa viacerí zúčastnili výberového konania alebo dokonca viacerých výberových konaní na pozíciu v štátnej správe. Videli ste ako prísne a vážne sa tvárila výberová komisia, ktorá vyberala už vopred vybratého kandidáta. Podobný scenár sa realizuje na štátne zákazky. Stroho formálne povedané, zákon porušený nebol. V skutočnosti zákon porušený bol. Zákon nie je len formalita, mŕtvola, ale má aj dušu, účel a zmysel. Toto už ale nikto neskúma ani nikoho to nezaujíma. Preto je akože všetko v poriadku.
Na rozpočet sa treba dobre prisať a plnými dúškami ho vysávať. Keď sa takto „zarobí", môže sa potom štedro prispievať na predvolebnú kampaň, poskytovať dary pre politické strany a financovať iné podobné „produkty" a už je len krôčik od dobrého fleku v štátnom úrade. Mnohí si pomýlili Slovensko s Klondaikom.
V ušiach nám čerstvo rezonuje v posledných dňoch uskutočnené referendum. Viacerí politici tiež politológovia kritizujú občanov za ich neúčasť na referende. Ja mám na vec aj iný pohľad. Navrhujem prijať zákon, že pokiaľ sa referenda zúčastní napr. 70 % oprávnených voličov, potom parlament bude povinný prijať taký zákon, inak prezident parlament rozpustí a vypíše nové voľby. Už by bolo po probléme, nielen ohľadom poslaneckej imunity, ale aj iných kotrmelcov. Spoliehať sa na poslancov, že v prípade úspešného referenda by obmedzili svoju imunitu, je prostá naivita. Je to smog bludov, v ktorom sa volič ťažko orientuje. Napr. poslankyňa Zmajkovičová, ale aj iní, na stretnutiach s občanmi prezentovala potrebu obmedzenia poslaneckej imunity a potom v parlamente za ňu nehlasovala.
Imunitu poslancov považujem za následok, prednostne treba riešiť príčinu problému. Tým je rozkrádanie verejných financií vo všetkých podobách, korupcia a rôzne iné formy plienenia štátneho rozpočtu. Spoliehame sa, že poslanecká imunita by to vyriešila. Už vyššie som spomenul ako sa dá „dodržiavať" zákony a beztrestne kradnúť. Politici a ich posluhovači nás roky vodia za nos, že nie kradnutie, korupcia a iné neduhy je fundamentálny problém, ale ich imunita. My sa zaoberáme imunitou, kým oni pokojne „ryžujú", chodia dovolenkovať na Veľké i Malé Divy, kým my sa len divíme.
Vo výberovom konaní sa mi najviac páči „prahová, nadprahová alebo podprahová metóda - aj vám ? Slovensko je krajina zázrakov !
