Konanie poslankyne Ivety Radičovej rozvírilo na Slovensku vlnu diskusií. Na jednej strane silnejú hlasy, ktoré ju vyzývajú, aby sa vzdala mandátu, na strane druhej počúvame argumenty, že neúspešná prezidentská kandidátka vlastne nič hrozné neurobila, konala „v dobrom úmysle“ a čo tam po tom, že porušila jeden „hlúpy bod nejakého hlúpeho poriadku“.
Slovenské národné povstanie je pre mňa viac ako historická udalosť. Je to symbol. Symbol demokratických tradícií v našej spoločnosti. Symbol túžby po slobode. Pre Slovensko znamená to, čo je pre Francúzov Veľká francúzska revolúcia alebo pre Američanov vojna za nezávislosť.
Keby som v nadpise použil slová ako Fico, hlupák alebo populista, určite by to zvýšilo karmu tohto článku minimálne dvojnásobne. Ako málo stačí... V tejto chvíli je úplne jedno, čo si o Róbertovi Ficovi myslím alebo nemyslím. Dnes chcem písať o niečom inom. O absencii kritického myslenia v spoločnosti.
Ani neviem, prečo sa spolu rozprávame. Veď ty vlastne... vlastne ani neexistuješ; si len chiméra, prelud, výplod jeho fantázie... Tak sa už prestaň tváriť, akoby som tu nebol! Nie je to tvoj príbeh, zmier sa s tým konečne. Patrí len jemu. Ty si iba abstraktný záblesk jeho podvedomia. A hoci si veľmi blízko neho, nikdy nebudeš patriť do jeho sveta; nemôžeš, nesmieš... Mňa neoklameš a ani seba nie. Viem, že si sa doňho zaľúbil. Aj on ťa ľúbi, ale vie, že to nemôže pokračovať. Je to jeho osud. On si ho vysníval, rovnako ako teba. Lenže ty si sa mu vymkol spod kontroly. Vstupuješ do jeho snov a rozrušuješ pokoj jeho duše. Nerob to, prosím. Nenič mu jeho šťastie, veď si len klamlivé zdanie jeho pominuteľných túžob.
Televízia Markíza priniesla nedávno sériu reportáží so skoro bulvárnym označením „Škandál v zdravotníctve“. A tak si diváci hlavného spravodajstva mohli pozrieť učebne Anatomického ústavu Lekárskej fakulty v pivničných priestoroch, či rozpadávajúcu sa nemocnicu na Miczkiewiczovej, kde lekári podkladajú misy pod zatekajúcu strechu.
Americká štátna tajomníčka Condoleeza Riceová označila uznanie Abcházska a Južného Osetska zo strany ruského prezidenta za poľutovaniahodné. Podobné vyjadrenia zaznievali aj z úst predstaviteľov Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a ďalších štátov. Podľa oficiálnych vyjadrení takýto krok nie je v súlade s medzinárodným právom.
