Musím sa priznať, že medzinárodnéprávo som v škole nemal veľmi rád. Medzinárodné zmluvy, dohovory, obyčaje,organizácie, tribunály... Vznešené pravidlá: ostro kontrastujú s realitoumedzinárodnej politiky. Koniec-koncov, keby platili zásady medzinárodného práva,svet by bol bez vojen a ozbrojených konfliktov. Lenže evidentne to taknie. Svet nie je utópia Thomasa Mora. Medzinárodné spoločenstvo, hoci úpornepredstiera opak, sa v konečnom dôsledku riadi iným, pre niekoho zvláštnym,pre iného celkom prirodzeným poriadkom, v ktorom sa deklarované princípystávajú iba smiešnymi frázami s pochybným obsahom. Tento poriadok by moholniekto vulgárne nazvať „zákonom džungle“. Na čele tejto džungle stojí veľký vlk,ktorý sa ani neunúva navliecť si kožu baránka, a napriek tomu sa ono"medzinárodné spoločenstvo" priam neokrôchaným spôsobom snaží vykresľovať tútomäsožravú šelmu ako holubicu, ktorá bedlivo krúži nad zemou a chránisvetový mier. V konečnom dôsledku aj sliedenie za korisťou môže na prvýpohľad pripomínať ladné krúženie. Je to len vec perspektívy.
Bolo by celkom nenáležité tvrdiť,že pravidlá medzinárodného práva sa vôbec nedodržiavajú. Opak je pravdou. Tietozásady viac-menej platia. Hlavne pre malé krajiny ako je Slovensko. Platiaaj pre väčšie európske štáty. Väčšinou. Tie spravidla aj trvajú na ichdodržiavaní. Občas ich prispôsobia, upravia, ohnú, otočia, pokrútia, niekedyzlomia či vymenia za nové. To sa však deje zriedkavo. Ono totiž tie zásady,také pokrútené a poohýnané nepôsobia esteticky. Nie veľmi zapadajú dopitoresknej ilúzie eufemisticky interpretovaného svetového poriadku. A taksa znásilňovanie medzinárodného práva deje celkom iným, rafinovanejšímspôsobom. Veľký sivý vlk, strážca svetového poriadku, väčšinou nemení normymedzinárodného práva, iba ich interpretuje ad hoc. A ešte častejšie celémusvetu vysvetľuje, aká je realita, čo je pravda a čo nie.
Vlastne realitu už ani veľmi vysvetľovaťnetreba. Na jej chápanie existuje jednoduchý algoritmus. Je to praktické: keďsa vo svete niečo udeje, všetci hneď vedia, aká je skutočnosť. A realitaje potom vždy taká, aká má byť. Bez diskusie. A tak hneď vieme, že keďSpojené štáty začnú bombardovať školy, mosty a nemocnice v Srbsku, jeto ochrana obyvateľstva pred genocídou. Keď Ruská federácia urobí podobný krokv Gruzínsku, je to akt bezprecedentnej agresie. Rovnakým faktom je ajskutočnosť , že jedinou diktatúrou v Latinskej Amerike je Kubaa jedinými utláčanými obyvateľmi v Číne sú Tibeťania. KosovskíAlbánci bojovali za svoje právo na sebaurčenie. Čečenci, obyvatelia SevernéhoÍrska alebo Baskovia sú teroristi. A svet (t.j. Spojené štáty) vedie vojnuproti terorizmu. Keď Slobodan Miloševič alebo Saddám Husajn použili zbrane protivlastným obyvateľom bolo to hanebné a bol „nevyhnutný“ zásahmedzinárodného spoločenstva. Keď to isté urobil proamerický prezident GruzínskaSaakašvili, ktorého armádu cvičia Spojené štáty, medzinárodné spoločenstvo totaktne prehliadlo. Keď USA, Veľká Británia a Francúzsko uznali nezávislosťKosova, bolo to správne. Keď to isté urobilo Rusko v súvislosti s JužnýmOsetskom a Abcházskom je to poľutovaniahodné. Jednoduché, nie?
Vždy sa však našli štáty, ktorési dovolili (mohli dovoliť) ten rozmar, že verejne prezentovali iný názor.Tradične sa k nim radí aj Ruská federácia. Nie kvôli princípom, ale kvôlimocenským záujmom v regióne. Lenže dnes nie sme v stave studenejvojny, hoci mnohí vykresľujú katastrofické scenáre. Saakašvili sa prerátal.Spojené štáty nevstúpia do vojnového konfliktu s Ruskom. Nie kvôliGruzínsku a nie pár mesiacov pred prezidentskými voľbami. Západné štáty budúešte chvíľu vyjadrovať svoje pohoršenie, zruší sa nejaké to vojenské cvičenies Ruskom, možno padnú aj ostrejšie slová, oddiali sa vstup Ruska doSvetovej obchodnej organizácie, možno prídu aj nejaké diplomatické nóty, Ruskonepozvú na jeden alebo dva summity. USA a ich európski spojenci budúpološeptom pripomínať „agresiu“ v Gruzínsku, podobne ako je tov otázke ľudských práv v Číne. Južné Osetsko a Abcházsko uznáokrem Ruska pár ďalších štátov. Rusi na oplátku neuznajú nezávislosťKosova. Čo už. Lenže ruský trh je veľký rovnako ako zásoby ruskej ropy a plynua to nemôžu ignorovať ani Spojené štáty ani Európska únia.A Gruzínsko za vyvolanie globálneho konfliktu jednoducho nestojí.
Áno, to čo sa deje je skutočnepoľutovaniahodné. Hovorí sa o prijatí štátu, ktorý ostreľuje kaťušamivlastných obyvateľov, do NATO. Na druhej strane je údajný priekupníks ľudskými orgánmi prijímaný predstaviteľmi západných mocností ako hlavaštátu. Prepáčte, nechal som sa uniesť. Takéto videnie nezodpovedá všeobecným (proamerickým)algoritmom vnímania reality. Aj to je poľutovaniahodné. A tak deklarácieo ľudských právach, rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN alebo medzinárodnédohovory sú iba zdrapmi papiera. Ale čo na tom záleží. Realita je aj tak iná.Je taká, akú ju chcú Spojené štáty. Aspoň v našich končinách je taká.V Južnom Osetsku, Abcházsku, v Kosove alebo v Srbsku je možnoiná. Asi to nejako súvisí so zakrivením časopriestoru. Ktovie.
